Bolo I

Bolo krásne, jasnozrivo sa na mňa díval z vysokého okna vysokej budovy. Zakývala som mu a on sa chystal zoskočiť zo stého poschodia.
Bolo sychravo, pochmúrne sa na mňa díval z vysokého okna vysokej budovy. Zakývala som mu a on sa chystal zoskočiť zo stého poschodia.
Bolo tmavo, čierno sa na mňa díval z vysokého okna vysokej budovy. Zakývala som mu a on sa chystal zoskočiť zo stého poschodia.
Dnes som zbadala na oblohe len jednu obrovskú hviezdu a snažila som sa dovidieť až k nemu. Vedela som, že o chvíľu skočí, tak som čakala. A vlastne to nebola ani hviezda, ani obloha, nebolo ani raz krásne, ani raz sychravo, ani raz nebolo tmavo. Bola to jedna jediná lampa so zažltnutou žiarovkou, naviac ešte prasknutou, takže ani ona nesvietila. Prerušil sa elektrický obvod. Vstala som a pohla sa tápavo, pretože som si nevidela ani na špičku nosa, ani na špičku nohy, nedovidela som ani na špičku tej vysokej budovy, ale mala prekrásne vysoké okná. Mala som pocit, že keď do nich hodím kameň, rozbíjať sa budú nekonečne dlho a zvuk rozbíjania bude počuť široko ďaleko, začujú ho všetci a dokonca ho všetci uvidia.
Nikdy som sa nesťažovala, že tie steny sú natreté na šedo. Pretože šedá mi vytvárala podklad pre ďalšie farby a pre ďalšie krajiny. Cez šedú som vlastne mohla aj pretiahnuť ruku, pretože nebola vidno, a keby som chcela, mohla by som sa cez ňu pretiahnuť celá a pretiahla by som sa na druhú stranu. Vieš, čo bolo na druhej strane? Nepoviem ti to, to je tajomstvo. Nikdy sa to nedozvieš, nechám ťa navždy sedieť vedľa mňa v tejto šedej izbe s rozbitou lampou a spolu budeme premýšľať, prečo sa prerušil elektrický obvod a prečo lampa praskla. Nepoviem ti ani, ako dopadli tie vysoké okná, ktoré tak podnes obdivujem, ani ako nádherne zoskočil. Nepoviem ti ani, kam sa podela tá velikánska hviezda a neprezradím ti ani, kedy a či vôbec bolo krásne, sychravo a tmavo. Ako sa ti sedí na tej studenej zemi, uväznený medzi šiestimi šedými stenami s takou spoločnosťou, akou som ja? Je ti zrazu na zvracanie? Chce sa ti zrazu smiať? Alebo len sedíš a odovzdane sa snažíš zastihnúť moju tvár? Neuvidíš ju, nedovidíš totiž tak ako ja na špičku môjho nosa. Ani dotknúť sa ma nemôžeš, pretože nevieš, kde práve som, kde sedím a či som sa náhodou už nepretiahla do úplne iného priestoru a z neho sa ti prihováram tichým tajomným hlasom. Možno chceš nahmatať jeho dno, napadlo ťa to vôbec? Bojíš sa, že nebodaj to je len hlas v tvojej hlave? Nie, nie, nepretvarujme sa a nevytvárajme klamlivé iluzórne scenáre. Pretože ty nie si nikým, koho som tu kedy spomenula. Nepatríš do tejto izby a predsa si v nej uväznený. A budeš, kým ťa ja nevyslobodím.