Hrozba dovŕšila svoje vrcholné hodnoty. Roztrieštila sa na množstvo drobných črepín, ktoré ako pierka sa pomaly vznášajúc padali k zemi v obrazci obrovského kvetu. Keďže ten kvet sa nesmel vpiť do zeme a ostať tam na veky ako symbol roztrieštenej hrozby, deti sa ho rozhodli odstrániť. Všetky si vyzuli topánočky, ponožtičky, dievčatká si vyzliekali celé pančušky a všetky deti sa bosé rozbehli po črepinách na obrazec obrovského kvetu, aby sa im črepiny zabodli do nožičiek a deti zničili ich centralizáciu a hromadenie najväčšej sily tak, že črepiny hlboko zabodnuté do šliap detí poroznášali všade po svete a postrácali na miestach, kde deti vyčerpané padli k zemi a v húfoch opúšťali tento svet. Krv, ktorá jediná mohla prezradiť pobyt mŕtvych detí a stratených črepín sa vsiakla hlboko do zeme a zasiala po celej zemi tŕnisté kvety, cez ktoré sa nedalo prechádzať.
Záchrana cez krv malých detí a ich črepinami rozodraté šľapy nožičiek, výkriky bolesti, ich putovanie a ich slávne pády.
