Ruch, šum a buchot nastal v ten presne načasovaný okamih pravdy. Všetci povstali, vrava povstala, do súdnej siene vkročilo päť postáv bez hláv.
Ja obžalovaná.
Postavy poškodení a žalujúci.
A bola to skutočne moja vina. Súd prebehne rýchlo. Som bez šance.
Všetko sa to začalo pred niekoľkými mesiacmi, keď k nám do malého mestečka prihrmotal pestrofarebný, hlučný a preveselý cirkus. Postavil obrovitánske atrakcie, rozostavil kolotoče, rozpínal sa do výšky i do šírky. A mestečko zamestnal tak, že všetci do jedného nalepili svoje nosy na ostnaté ploty chrániace cirkusové poklady.
Ľudia s dôverou skladali z krku svoje hlavy a vešali ich na krútiace sa kolesá, padajúce húpačky, točité schodiská, adrenalínové výťahy a laná, pískajúce vláčiky a fučiace umelohmotné zvieratká.
Ich telá zatiaľ postávali obďaleč pozorujúc svoje hlavy, pofajčievajúc svoje dymiace cigaretky či lížuc presladené lízanky, chrúmajúc slané pukance, prepečené kurčatá, mastné slaninky, tvrdé kôročky, lepiace cukríky alebo pijúc medoviny od výmyslu sveta.
Žene pri mne v krku zabehla jedna z týchto dobrôt. Jej hlava priviazaná k húpajúcemu poníkovi zdesene nadvihla obočie, prevrátila oči a otvorila ústa vo výkriku.
Priskočila som teda k nej a do otvoru v krku strčila celú ruku. Snažila som sa nahmatať tvrdú sladkú guľu, ktorá sa chystala upchať krk a priviesť smrť. Preto som si aj ja nerada odkladala hlavu z krku. Nikdy neviete, čo sa môže stať.
Raz si napríklad dvaja malí chlapci pohadzovali svoje hlavy na detskom ihrisku, keď tu zrazu jeden z nich ustrnul a spadol na zem. Spustil sa krik, jačanie, všade samé sirény. Sanitka prišla takmer neskoro. Chlapčekovi vytiahli z krku veľké hovno. To okolo letiaci vták si iba vo vzduchu uľavil a trafil sa chlapcovi priamo do otvoru krku.
Ako vravím, nikdy neviete, čo sa môže stať. Hlavu som si teda na krku riadne strážila. Lenže... odolať tak úžasným cirkusovým atrakciám..?
Žena ma od samého šťastia vyobjímala. Keď si nasadila hlavu späť na krk, obdarila ma bozkami na obe líca. A vtedy ku mne pristúpil vedúci kolotočov. "Vidím, že máš hlavu na správnom mieste. Potrebujeme jedného obsluhovača húpačky. Berieš?"
No povedzte nie.
Šťastná ako blcha pri krvi a zhypnotizovaná nevídanou krásou, hlukom, hukotom, pulzovaním a hudbou čarovného cirkusu som sa aj ja stala jeho súčasťou.
Obsluhovať húpačku nebolo ťažké, zložité či krkolomné sa naučiť. Stačilo špagátik prevliecť cez otvory na temene hlavy, vytiahnuť ich otvorom vzadu hlavy a hlavu poriadne obviazať. Húpačka hlavy vyniesla vysoko dohora a spustila ich strmým pádom dolu. Predtým, než sa hlava mala dotknúť zeme, ju húpačka znovu vyniesla hore až sa hlava na špagátikoch takmer dotkla oblakov.
Telá bez hláv pri mne stáli a tlieskali, potľapkávali ma po chrbte ako sa tešili svojim výskajúcim hlavám. Stačilo len pravidelne stláčať červený gombík, aby húpačka naberala dostatočnú rýchlosť.
Bola som pyšná na seba ako súčasť tohto adrenalínového cirkusového či kolotočového umenia. Aj vedúci bol so mnou spokojný.
A vtedy na scénu vstúpili tri ženy a dvaja muži. Jeden milenecký pár a traja priatelia. Dojedali cukrovú vatu, keď začuli moje pozývanie na húpačku. "O vaše hlavy je bezpečne postarané! Doprajte im nezabudnuteľný zážitok! Nechajte ich dotknúť sa neba a následne padnúť až do pekla!" Kiežby som vedela, akú pravdu hovorím. A ako sa moje šťastie a blaženosť blížia ku koncu.
Odobrala som všetkým piatim hlavy, cez diery navliekla špagátiky, uviazala a pripojila k húpačke. Boli trochu vystrašené a neisto sa dívali k svojim telám. Tie im však ukazovali vztýčený palec a zamávali.
Už keď som spustila húpačku, všimla som si, že niečo nie je v poriadku. Húpačka bolestne zavŕzgala, zakvílila a špagátiky zapraskali. Nevenovala som však tomu veľkú pozornosť v domnení, že je ešte len dopoludnie, toto sú dnes moji prví zákazníci a húpačka sa už nejako potrebuje rozbehnúť a rozhýbať, "pretiahnuť si kosti".
Hlavy vyleteli vysoko k nebesiam a ich výskot zanikal v ruchu cirkusu. Potom sa ich dráha zmenila a strmo padali dolu. Stlačila som červený gombík. Lenže húpačka sa na polceste zasekla a špagátiky pretrhli. Jazda sa stala jazdou smrti.
Telá sa od zdesenia chytali za krky, hlavy vrešťali rútiac sa k zemi a ja som v panike trieskala do červeného gombíka a kričala o pomoc.
Keď hlavy dopadli na zem, roztrieštili sa lebky, vytryskla krv. To však nebolo všetko. Niektoré z nich by sa ešte mohli zachrániť, nebyť môjho trieskania do červeného gombíka. Húpačka sa nepravidelným a náhlym prívodom energie zlomila a zrútila sa na hlavy, ktoré rozdrvila na kašu.
Telá klesli na kolená a od zúfalstva bili rukami do zeme. Päť tiel takto ostalo bez hláv. Potácali sa bezcieľne okolo húpačky, ruky naťahovali za svojimi stratenými hlavami. Zbohom naše hlavy.
A ja som tú svoju v ťaživom pocite viny sklonila a vypočula si verdikt.
