Vesna

Zábery na apokalypticky zničenú zem posiatu mŕtvymi telami, torzami tiel zvierat, ľudí, hnijúcimi a páchnucimi. Nič na tejto zemi nerastie, len hnijúce zahnisané stromy – je ich pár, taktiež pár rastlín na zemi – všetko vyrastá z mŕtvych červavých rozožratých tiel.

Vidno ľudí, ktorí tu ešte žijú (kamera panorámuje). Obraz špinavého človeka, roztvára hrudný kôš mŕtvoly, láme kosti a do jeho vnútorností sadí semienka. Prelínačka – zo semienok vyrastajú akési mrkvovité rastlinky – človek ich vytrhne – detail – zelenina zhnitá – hnije už od začiatku rastu.
Kamera je sústredená na človeka – oči, uši, ústa, tvár, ruky, telo (poväčšinou celé telá bez väčších chýb). Kamera kĺže po zemi – strihom) a zrazu vysoké oplotenie – sme pri Vesne – biela, čistá, krásna, žiarivá, plodná úrodná zem. Je to kúsok zeme oplotený vysokým dráteným tŕnitým plotom, cez ktorý ľudia chcú prestrkávať ruky, aspoň sa dotknúť toho ideálu, tej túžby – dostať sa TAM. Jedna žena prestrkáva ruku cez oko plota a kričí – plot s tŕňmi sťahuje z ruky kožu, krv kvapká, vidno mäso – bielej zeme sa krv však nedotkne.

Ľudia s túžbou a zúfalstvom, plačom, krikom, skuvíňaním, hystériou hľadia cez plot na ten prekrásny kúsok zeme, kde tečie čistá voda, sú hlboké čisté studne, zdravá zelenina a ovocie, svieti zem, kúsok slnka... ľudia sú zhromaždení vôkol prekrásnej Vesny. Snažiaci sa žiť a prežiť, žijú s túžbou, že raz sa tam DNU dostanú a s touto túžbou umierajú pri oplotení. Detail na krásne modré oči ženy či dievčaťa strnulo upreté DNU a kamera sleduje jej pohľad, začuje prekrásnu hudbu znejúcu jej v ušiach (hudba) a vchádzame s kamerou do Vesny:

Vesna – ideál ľudí „tam zvonku“. Krása. Kamera sa zrazu dostáva k ľuďom žijúcim vo Vesne – sú to dokonalé bytosti s bielymi vlasmi, bielymi perami, bielymi očami, bielym oblečením (biele a béžové, krémové farby) – títo ľudia bezducho kráčajú po Vesne, nevidia – ich oči sú bez dúhoviek, bez zreničiek, nepočujú – počuť len slabé hučanie, zvuk akoby zaľahnuté v ušiach, prechádzajú okolo seba – ale bez dotykov, jedia bez toho, aby poznali chuť jedla, automaticky vkladajú do úst a trhajú jedlo, pomaly... otvárajú ústa, ale bez hlasu. Ukladajú sa k spánku, ale oči nezatvárajú (na všetko zábery kamery).
(Možno – ostrý strih pri všetkom mimo Vesny a všetko v rámci Vesny prelínačkou)

Kamera pomaly vychádza z Vesny a blíži sa k plotu k dievčatku – záber na malé dievčatko stojace tesne pri plote – tvár pritisnutá. Zrazu odstúpi, pričom jej miesto – buď zaujme ihneď niekto iný, alebo ostane prázdne (dve alternatívy, pri postprodukcii sa vyberie najvhodnejšia) – obracia sa chrbtom ku kamere/Vesne a odchádza (od zdvíhajúcej sa kamery) – zatmievačka.