Humana stultitia est númerus! (Ľudská hlúposť je nekonečná!)
V poslednej dobe sa mi čoraz častejš ie potvrdzuje táto veta, ktorá je veľmi výstižná, pre mnohých
dnešných ľudí.
Prečo sa všetci staráme o druhých ľudí a nie v prvom rade sami o seba ? Máme sami málo vlastných chýb? Alebo je to, len Bohapusté vyplnenie nášho voľného času, ktorý vypĺňame takýmito somarinami? A stále riešime veci, do ktorých nás nič, ale vôbec nič nie je. A ak niekto niečo potrebuje tak zrazu sa všetci robíme veď nás do teba nič! Zrazu! A keď si človek poradí sám s Božou pomocou, tak potom sa opäť vieme všetci s Neviem čím to je, ale sme čoraz sprostejší (samozrejme česť výnimkám, ale tých je veľmi málo). tarať akí sme múdri a ako by sme to spravili lepšie. Veľmi veľa vystihuje aj ďalší výrok ktorý je veľmi pravdivý: Po vojne býva každý generál... A takýmto prístupom a správaním si odrádzame od seba ľudí, ktorých by sme si mali vážiť. A nie ich na každom kroku rozoberať, čo a ako spravili, respektíve nespravili. A ak takýto človek odchádza z našich životov, tak je len rád, že odíde a bude mať pokoj od hlupákov, ktorí mu roky strpčovali život. A čo je ešte lepšie tak pri odchode daného človeka mu budeme kvetnato ďakovať a ospevovať ho, ako ho máme radi a ako si ho vážime! Alebo je tu aj iný variant rozlúčky: budeme utekať od daného človeka ako keby bol malomocný. Natíska sa mi otázka nie sme ako farizeji ??? SME!!! Sme pokrytecký a falošný, že mi je z toho zle! A ak tento človek od nás odíde tak ešte pár hodín sa bude pretriasať v dobrom a po niekoľkých dňoch ak si naň niekto spomenie tak opäť, len v zlom. Opäť sa mi natíska slovo, "Prečo" ?
Veľmi ma mrzí, že v ľuďoch, ktorých by sme si mali vážiť zanechávame taký zlý dojem. Tak čo už, taký sme mi ľudia!
Toľko k danej veci, ktorá ma momentálne veľmi mrzí, a ktorú nebudem bližšie konkretizovať. Ľudia ktorých sa to týka sa tu nájdu, či už v dobrom alebo v zlom význame.
(Opäť česť výnimkám)
