Pod povrchom Arktídy sa totiž nachádzajú obrovské zásoby nerastných surovín, ktoré boli dlhé roky pod neprístupným arktickým ľadom. V nadväznosti na globálne otepľovanie, sa však ich potenciálna ťažba stáva čoraz dostupnejšou. Z geografického hľadiska by sme Arktídu mohli označit za najsevernejšiu oblasť zemegule, ktorá sa rozprestiera v okolí Severného pólu s typickou polárnou klímou. Žiadne presné vymedzenie Arktídy však neexistuje. V posledných rokoch môžeme pozorovať zvýšenú aktivitu štátov patriace do tzv. arktického regiónu (Rusko, Kanada, Dánsko, Nórsko, USA...)
Viaceré z týchto spomenutých štátov začína v súvislosti so zaistením svojej energetickej bezpečnosti oveľa dôraznejšie prezentovať svoje záujmy v tomto regióne a tak zvyšovať napätie medzi nimi. Jedným z najvystižnejšim príkladom zvyšovania napätia je udalosť z 2.8.2007. Významný ruský arktický bádateľ Arthur Chilingarov vtedy zostúpil v ponorke Mir 1 na dno Severného ľadového a priamo na dne presne pod severným pólom inštaloval ruskú štátnu vlajku.
Vplyv globálneho otepľovania zapričiňuje, že z laďovej pokrývky Severného ľadového oceánu ubúda a to závratným tempom. Vzrastá tak nielen konfliktný potenciál medzi štátmi v Arktickom regióne. Uvažuje sa, ze najmä kvôli energetickým zdrojom by sa Arktída mohla stať v budúcnosti miestom ozbrojeného konfliktu medzi niektorými zo štátov v arktickej oblasti. Súčastné drastické zmeny v zmenšovaní ľadovej plochy vyvolávajú obrovské očakávania zainteresovaných štátov, ale i nadnárodných spoločností, ktoré vidia v Arktíde najmä ekonomický potenciál. Postupná zmena klímy a globálne otepľovanie negatívne vplýva na arktický ekosystém a životné prostredie pre organizmy žijúce za severným polárnym kruhom. Napriek mnohým negatívnym dopadom, ktoré prináša samotné otepľovanie, je tu jedno pozitívum. V horizonte nasledujúcich 20-40 rokov by mohla nastať situácia, kedy by počas leta mohla zostať Arktída bez ľadu. To umožní lodiam plavbu cez Severozapadnú alebo Severomorskú cestu (obrázok). Tieto nové námorne cesty by výrazným spôsobom skrátili súčasné námorné cesty.
Poďla U. S. Geological Survey sa odhaduje, že Arktída disponuje až 90 mld. barelov doteraz neobjavených svetových zásob ropy a 1,7 tril. m3 zemného plynu. Okrem toho sa tu nachádzajú aj značné zásoby vzácnych kovov a minerálov ako zlato, zinok, olovo, platina, grafit, ale aj diamanty. Nie nadarmo mnohé hlasy považujú Arktídu za „budúcu Saudskú Arábiu“. Energetický potenciál Arktídy by sa však nemal preceňovať. Mnohé iné oblasti sú totiž lacnejšie, menej sporné a ich ťažba je technologicky menej náročná. Do úvahy treba brať aj extremné podmienky, klímu a slabú infraštruktúru. Z dlhodobého hľadiska je však potenciál Arktidy, či už ekonomický alebo energetický nespochybniteľný.
Z právneho hľadiska sa Arktídou nijako špeciálne nezaoberá žiadna medzinárodná zmluva, ani medzinárodné právo. To vyúsťuje k problémom týkajúce sa najmä vymedzenia hraníc a územných nárokov jednotlivých štátov, ktoré zahŕňajú okrem pevniny aj podmorskú pevninu a hlavne kontinentálny šelf, kde by sa mali nachádzať značné ložiská nerastných surovín. Významná je v tomto prípade zmluva OSN o morských právach- UNCLOS (United Nations Convention on Law of the Sea), ktorá je platná od roku 1994. Podpísalo ju všetkých päť štátov, ktoré sa priamo nachádzajú v arktickom regióne (Kanada, USA, Rusko, Dánsko, Nórsko), ale ratifikovalo ju iba štyry z nich. USA ju ešte dodnes neratifikovali s ohľadom na to, že ich fyzická prítomnosť v Arktíde nie je vysoká. Môžeme povedať, že ratifikáciou zmluvy UNCLOS sa začali preteky o Arktídu a jej energetické zdroje. Hlavná podstata tohto preteku spočíva v ustanoveniach zmluvy. Inými slovami, pred UNCLOS platilo, že štáty mali nárok na suverénne ekonomické využívanie kontinentálneho šelfu maximálne do vzdialenosti 370 km od vlastného pobrežia. S podpisom UNCLOS tu však vznikla možnosť pre signatárske krajiny, aby za presne vymedzených podmienok túto hranicu predĺžili. Musia však presvedčiť a hlavne dokázať OSN, že nárokované územie je pokračovaním jeho kontinentálného šelfu.
Z geopolitického hľadiska je viac ako isté, že Arktída bude v budúcnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu a s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude zvyšovať aj jej konfliktný potenciál.
Literatúra:
IVANČÍK, R – KELEMEN. M. Bezpečnosť štátu a občana. Energetická bezpečnosť. Plzeň: Aleš Čeněk, 2013. 96. - 100. s. ISBN 978-80-7380-474-9
