Pre porozumenie tohto významného projektu je potrebné sa vrátiť do neďalekej minulosti. Konkrétne k samotným základom súčasnej energetickej politiky EÚ. V štátoch EÚ, ktoré sú odkázané na dovoz energetických zdrojov, závisí celková energetická bezpečnosť od mnohých geopolitických aspektov. Možnosti ich substitúcie a uskladnenia je síce v kompetencii vlád členských štátov EÚ, avšak postupná liberalizácia energetických trhov v rámci EÚ posúva otázky energetickej politiky do rámca energetickej agendy EÚ. Energetická bezpečnosť musí integrovať záujmy spotrebiteľov, dodávateľov, ako i tranzitných krajín. Základy súčasnej energetickej politiky únie polozili také dokumenty EÚ ako Biela kniha o energetickej politike pre EÚ z roku 1995, Zelena kniha o energetickej efektívnosti z roku 2005, ale najmä Zelena kniha: Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu z roku 2006. V rámci tejto Zelenej knihy sa stanovili výzvy v oblasti energetiky, ktorým Európa čelí. Každý členský štát sa rozhoduje na základe vlastných národných preferencii. Lenže vo svete globálnej vzájomnej závislosti, však musí energetická politika EÚ konať jednotne, a to je niekedy problém.
Európsky kontinent je mimoriadne chudobný na energetické suroviny. EÚ vlastní len 3,5% svetových zásob plynu a 2% zásob ropy, ale na svetovej spotrebe energii sa podieľajú oveľa vyššou hodnotou, približne jednou sedminou. V budúcnosti, s postupným vyčerpávaním energetických zdrojov bude mat závislosť od ich dovozu neustále stúpajúcu tendenciu.
Vo februári roku 2015 prišla Európska komisia s návrhom: vytvoriť európsku energetickú úniu v rámci ktorej by sa zvýšila celková energetická bezpečnosť. Hlavným iniciátorom tohto projektu je bývali slovenský euro komisár pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič, ktorý od 1. novembra 2014 zastáva post podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu. Slovenský zástupca na takomto významnom poste potvrdzuje fakt, že strategické postavenie Slovenska ako tranzitnej krajiny, ma celoeurópsky charakter. Na základe názoru pána Šefčoviča je systém, podľa ktorého sa riadi energetika v Európskej únii dlhodobo neudržateľný a vznik samotnej energetickej únie ešte urýchľuje aj krízová situácia na Ukrajine. Podľa neho:
Európska únia je už mimoriadne vyčerpaná z toho, že každé leto sme riešili, čo bude s dodávkami energií počas nadchádzajúcej zimy. Čiže otázka energetickej bezpečnosti sa dostala na tie najvyššie politické poschodia
Novovzniknutá energetická únia by sa mala v prvom rade zamerať na energetickú bezpečnosť a podporovať odstránenie všetkých možných bariér na úrovni jednotného európskeho trhu s energiami.
Jedným z hlavných motívov konceptu energetickej únie je určenie niekoho, kto by kupoval plyn za všetkých. V praxi to znamená vytvorenie tlaku a pomocou väčšej transparentnosti zmlúv docielenie zníženie cien. Každý členský štát ma totiž svoj vlastný trh a ceny plynu sa tak môžu líšiť. Bežne sa stáva že stredná a východná Európa nakupuje plyn drahšie ako západná pretože platí, že kto potrebuje viac plynu, tým ho dostane lačnejšie. Preto jeden z hlavných pilierov energetickej únie bude spoločný nákup plynu. V rámci EÚ skutočne dochádza k cenovým rozdielom ktoré je potrebné odstraňovať otvorenosťou a transparentnosťou. V prípade plynu je teraz problém, že energetické zdroje v strednej a východnej Európe kde dominuje jeden dodávateľ, nie sú také diverzifikované ako na západe.
V neposlednom rade by energetická únia mala podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti: z najnovších údajov vyplýva, že EÚ dováža až 53% energetických komodít v cene okolo 400 miliárd eur. EÚ je tak najväčším importérom energetických surovín na svete a šesť členských krajín dokonca závisí len od jediného dodávateľa. Odhaduje sa, že ak by sa zvýšila energetická úspornosť o približne 1%, znížil by sa dovoz plynu až o 2,6%. Sektor dopravy sa takmer na 94% spolieha len na ropné produkty, ktoré sú na 90% importované. Kolektívne, EÚ ročne vynaloží priamo alebo nepriamo na dotácie energetického sektora viac ako 120 miliárd eur, a viac ako jeden bilión eur je potrebne investovať do roku 2020. Hoci sú veľkoobchodné ceny za elektrinu nízke, oproti USA sú stále ešte o 30% vyššie. Čo sa týka veľkoobchodných cien za plyn, tak tie sú v porovnaní s cenami v USA takmer dva krát vyššie. Takýto cenový rozdiel s ostatnými ekonomickými centrami má vplyv na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví.
Projekt energetickej únie spočíva na piatich pilieroch: bezpečnosť dodávok, jednotný trh s energiou, energetická účinnosť, zníženie emisií a výskum a inovácie v oblasti energetiky. Energetická únia je jedna z najambicióznejších projektov ktorá už prechádza do fázy implementácie, najmä v legislatívnej oblasti. Zaistiť má energetickú bezpečnosť najmä v štátoch strednej a juhovýchodnej Európe, aby každá krajina v nej mala v dohľadnom čase prístup aspoň k trom rôznym zdrojom plynu.