Drahí moji spoluobčania, nie je to tak dávno, čo sme sa vytešovali z prechodu na nové mince a bankovky. Iste, očakávali sme, že nás to posunie míľovými krokmi vpred. Niektorí sme boli skeptici, niektorí zase priam nadržaní z raketového posunu hlbšie do Európy. Nikomu to však nie je nutné zazlievať. Sme takí, sme len ľudia a chceme žiť čo najlepšie a najšťastnejšie.
ALE, zrazu sme sa preklopili do doby, kedy tá životná úroveň nie je naozaj ružová. Po výplate všetci nabehneme na poštu, tí gramotnejší poprípade sadnú k internet-benkingu no a ide sa na vec... úhrady, úhrady a nekonečné úhrady. Prechod na Euro nás naučil, že si môžeme hocičo dovoliť a vyzerá to, že nás to veľa nestojí. Nie je to ale vôbec pravda.
Odvykli sme si od kupovania „obyčajných“ vecí a dali sme sa zlákať vidinou niečoho lepšieho. Veď ako píšem, je to normálne, ale akosi tých mincí je zrazu pomenej. Myslím, že prevažnou časťou neopodstatneného míňania je to, že sme zabudli a prestali prepočítavať. Chápem, že pred nejakým nedávnym časom sme sa to chceli práve odnaučiť. Ale skúste si pri najbližšom nákupe Eurá prepočítavať na koruny. Na staré koruny, ktoré sme tu mali pred Eurom. Za bežné 50g dobošky, mini tyčinky, malé čokoládky platíme 10,-SKK, za 10 dkg komerčnej šunky alebo šunkovej salámy platíme 15-20 SKK, syr v črievku priemerne vychádza na 20,-SKK, chlieb na 30,-SKK a liter mlieka na neuveriteľných 40,-SKK.
Nechcem, aby sme prestali jesť, to samozrejme nie je možné, naučme sa len znova prepočítavať. Postačí, ak všetko vynásobíme sumou x 30 a sme na starých korunách. To zvládneme úplne v pohode a rozhodujme sa potom, čo kúpiť a čo ďalej.
Nemyslím, že musíme utrácať za telefónne paušály 700-1000,-SKK mesačne, nemyslím, že musíme kupovať toľko značkových handier, hoc vo výpredajoch, po 1200,-SKK. Myslím si však, že keď sa znova naučíme prepočítavať, tak nám to všetkým pomôže. Nech to prinesie aj nepatrný výsledok, bude to lepšie ako nič.
Takže drahí Slováci, buďme ako navigácia a PREPOČÍTAVAJME...
