Stretávame sa s množstvom prípadov, kedy sa ľudia obávajú o svoj byt, dom, či iný nehnuteľný majetok. Je absurdum právnej úpravy, že aj z dôvodu relatívne nízkeho záväzku (napr. rádovo niekoľko sto alebo tisíc eur), môže fyzická osoba prísť o nehnuteľnosť. Uspokojenie veriteľov však veľa krát nepozná morálne zásady, takže „dlžníkovi“ nezostáva nič iné, ako znášať dôsledky svojich rozhodnutí. Alebo nie?
Jedným z najčastejších následkov neplnenia záväzku zabezpečeného záložným právom je práve dobrovoľná dražba. Pojem dobrovoľná dražba ako taký môže byť pre neznalé osoby zavádzajúci, keďže dobrovoľnosť dražby pre dlžníka vlastne neexistuje – momentom, kedy dlžník s veriteľom podpíše záložnú zmluvu na nehnuteľnosť, dáva veriteľovi zároveň súhlas s tým, aby takúto dobrovoľnú dražbu v budúcnosti vykonal (ak napr. prestane splácať pôžičku na účet veriteľa). Teda dobrovoľnosť dražby je možné konštatovať len do momentu, kedy dlžník podpíše záložnú zmluvu, potom už zostáva všetko v rukách veriteľa.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Neprimeraný úrok znamená porušenie zákona
V prípadoch dobrovoľných dražieb bohužiaľ dochádza k situáciam, že za dlh vo výške napríklad niekoľko tisív eur, ktorý nie je nesplácaný riadne a včas, prídu takýto dlžníci o svoje nehnuteĺnosti a domov (hodnota nehnuteľností je často krát niekoľko násobne vyššia, ako výška samotného záväzku). Po realizácii dobrovoľnej dražby sa z výťažku z predaja uspoja všetky náklady na takúto dražbu, ako aj všetky pohľadávky záložného veriteľa. Zostávajúce finančné prostriedky by následne mali byť vrátené na účet dlžníka.
Uskutočnenie dobrovoľnej dražby v praxi často krát prebieha v hrubom rozpore s právnou úpravou alebo dobrými mravmi a spôsobuje tak vážne a nenapraviteľné následky pre osoby, ktorých sa týka. Veritelia za účelom vymoženia svojich pohľadávok prekračujú medze povolené zákonom, zneužívajú neznalosť zákona zo strany dlžníkov a obohacujú sa tak na ich úkor.
V mnohých prípadoch sa proti týmto „nedôvodným a protizákonným“ dražbám dá brániť a predísť tak ich negatívnemu dôsledku, ktorým je strata nehnuteľnosti. Je však potrebné čo najskôr kontaktovať osobu znalú právnej úpravy a požiadať ju o posúdenie postupu veriteľa a vykonanie potrebných úkonov. V prípade dobrovoľných dražieb ešte viac platí zásada, že odkladanie riešenia situácie má pre každého dlžníka veľmi zásadné a negatívne dôsledky.
