Dozneli slová 15 ročných detí - deviatakov na koncoročnej rozlúčke so svojou základnou školou, ktorú navštevovali 9 rokov. Školou, ktorá sa ich snažila čo najlepšie pripraviť do života nielen po vedomostnej stránke, ale aj po osobnostnej, aby z nich boli ľudia, ktorí vedia, čo je to empatia, sociálna aj emocionálna inteligencia, správne usporiadané životné hodnoty, ale aj správna dávka asertivity. "Práca, ktorú vykonáva každý pracovník tejto školy pre dobro a prospech detí, sa pre každého z nás stala samozrejmosťou a nevnímame ju ako niečo mimoriadne. Mimoriadne sa nám však javia deti, ktoré prejdu našimi rukami", hovorí riaditeľka ZŠ Dr. Milana Hodžu s MŠ - Palisády, Etela Hessová, ktorá je mojou dobrou známou - takmer mojou druhou mamou. Tá vôňa si vás získa, ak sa nadýchnete čo i len trocha atmosféry tejto školy, ktorú si obľúbili nielen rodičia detí, ktorých výsledky reprezentujú školu v predmetových olympiádach, vedomostných monitoringoch a iných prestížnych súťažiach, ale aj samotní žiaci, ktorí svoju bývalú školu s úsmevom i naďalej navštevujú.
Je to sen o tom, že keby sa dalo z lásky detí žiť, odpadol by problém so zvyšovaním platov. Je to sen o zapálení všetkých učiteľov základných škôl, ktorí, našťastie, nie sú motivovaní čiastkou na výplatnej páske. Je to sen o hodnotách, bez ktorých by základné školstvo vôbec nemohlo fungovať. Je to obrovská obeť učiteľov, ktorú dokáže iba malé percento ľudí pochopiť a oceniť. Nie je reč o jednej škole, reč je o sne, ktorý sa snaží mnoho učiteľov zhmotniť vo svojej práci. Reč je o tom, akú cestu museli základné školy prejsť a akou cestou sa budú uberať zajtra.
|
Vzdávam hold každému učiteľovi, ktorý sa vie obetovať a problémy žiakov si mnohokrát vezme za svoje. Vzdávam hold komukoľvek, kto namiesto kritiky priloží akokoľvek ruku k dielu. Vzdávam hold všetkým rodičom, ktorí s cieľom podporiť finančne svoju školu zabezpečujú vlastne jej základné materiálne zázemie. Dnes tu máme základné školy, ktoré napriek existenčným problémom podávajú dlhodobo výborné výsledky. Zajtra nás už očakáva nová škola. Škola, v ktorej sa za pomoci informačných technológií preklenú mnohé bariéry. Škola, v ktorej počítač je nevyhnutným nástrojom začleneným do procesu vyučovania. Nadobudnúť potrebné informačné technológie je náročné, no nie nemožné. Závažnejšou otázkou ostáva - kto bude v škole tieto technológie budovať a kto ich bude spravovať? Pretože už dnes platí - ak je škola bez počítačov a informatickej výchovy, výrazne zaostáva.
Kde bolo, tam bolo
Jedného pekného dňa, niekedy v júni 2003 mi pri tradičnej kávičke pani Hessová odrazu predstavila plán, ako získať pre školu ďalšie financie. Inými slovami - budú k dispozícii peniaze, ktoré treba čo najefektívnejšie zužitkovať v prospech školy. Pre mňa to bola výzva. Na jednej strane sa mi otvoril sen, v ktorom som videl učiteľov a deti denne využívať počítače. Na druhej strane sú tu iné pracovné povinnosti, ktoré sú vždy dôležitejšie.
Nadšenie
|
Rozhodol som sa školu podporiť - v počítačoch sa vyznám, s učením už mám nejakú skúsenosť a zriadenie učebne bude hračka. Kamaráti mi určite pomôžu a keď to bude fungovať samo, stačí, ak sa v škole zastavím iba raz - dvakrát do týždňa, aby som odučil nahustené hodiny informatiky. Chytil som do rúk krimpovacie kliešte, hŕbu konektorov a s pomocou ďalších dobrovoľníkov sme sa pustili do práce.
Pochopenie reality
Prešiel mesiac a nová počítačová učebňa bola na svete. Záujem zo strany žiakov bol obrovský. Nepríjemným prekvapením bolo, že celú prvú hodinu sme sa zaoberali iba obyčajným prihlásením sa do systému pod vlastným heslom. Ak som doteraz nechápal, čo znamená byť počítačovo negramotný, teraz som to videl na vlastné oči. Keď poviem "prosím, chyťte si myš" a niekto ju pevne zovrie a zdvihne do vzduchu so slovami "držím", mám pocit, že som z iného sveta. Ilúzie o bezproblémovom používaní počítačov zo strany žiakov a učiteľov sa pomaly rozplývali.
|
Sen o základnej škole
Koľko času by bolo treba, aby sa žiaci aj učitelia naučili pracovať s počítačom na základnej používateľskej úrovni? Dá sa skĺbiť moje remeslo a časové vyťaženie s prácou, ktorá pomôže tejto škole? Je možné, aby bola učebňa v prevádzke aj bez mojej prítomnosti každý deň a najlepšie aj v sobotu? Koľko bude trvať, kým žiaci budú vedieť používať google, e-mail, icq, textový editor a budú si pripravovať vlastné domovské stránky?
Jeden a pol roka
|
Veríte v sny? Ja som veril. A sen sa stal skutočnosťou. Žiaci sú úžasní, browsujú po internete, ako keby v ňom boli doma. V ICQ-čku mi pribudlo takmer 200 nových kontaktov. Učitelia si vyhľadávajú na internete materály pre výučbu a v školskej sieti je takmer 30 moderných počítačov. Čerešničkou na torte je nová multimediálna projektorová učebňa, ktorú sme slávnostne otvorili za prítomnosti pána starostu Čiernika. Ja som sa ocitol medzi dvoma povolaniami a nikdy by som neveril, že sa dá venovať obom súčasne tak, aby som nič nezanedbal. Sú to len sny, ktoré nosíme v hlave? Možno, ale ak naozaj chceme, práve tie nás dovedú do cieľa. A každý cieľ je zároveň ďalšou štartovacou čiarou.
Ďakujem všetkým, ktorí spolu so mnou priložili ruku k dielu a v mene lepšieho školstva ďakujem každému, kto akokoľvek pomôže informatizácii v školstve.
Na záver adresa: www.zsmh.sk
