reklama

Potenciál veternej elektriny na Slovensku / Veterné turbíny na Slovensku / Efektivita veterných turbín / Výroba elektriny z vetra na Slovensku

Je výroba elektrickej energie veternými turbínami na Slovensku drahý špás, alebo za pár drobných ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (81)

Na vypočítanie toho, či by sa oplatilo ak by štát začal vyrábať elektrinu z veterných turbín treba porovnať viacej parametrov, medzi ktorými sú : / rýchlosť vetra na Slovensku / množstvo elektriny, ktoré dokáže turbína počas svojej životnosti vyprodukovať / náklady na stavbu a údržbu turbíny / rast inflácie a miezd na Slovensku / sú turbíny ekologické a dajú sa na ne poberať dotácie z eurofondov ? / Očakáva sa do budúcnosti zdražovanie či zľacnenie turbín ? / Očakáva sa do budúcnosti zvyšovanie, alebo znižovanie efektivity turbín ? / Porovnanie nákladov na výrobu 1 MWH pri turbínach a pri atómovej elektrárni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rýchlosť vetra na Slovensku :

Obrázok blogu

Mapa ukazuje rýchlosť prúdenia vetra 50 metrov nad zemským povrchom, čo je približná výška v akej sú vystavané turbíny. Na Slovensku máme viacero červených pásiem s priemernou ročnou rýchlosťou vetra 9 m/s. Pre výrobu elektriny by boli vhodné aj žlté (6,5 m/s) a oranžové pásma (7 m/s). Výpočty si však ukážme len na červenom pásme s rýchlosťou vetra 9 m/s.

https://cepa.priateliazeme.sk/images/publikacie/EVS_vystupy/M08_navrh.pdf Str 4

Výroba elektriny podľa rýchlosti vetra :

Obrázok blogu

Na obrázku je porovnanie koľko vyrobí turbína s výkonom 2,3 MWH vzhľadom na rýchlosť vetra. Turbína vyrobí za hodinu 2,3 MWH elektriny pri rýchlosti 12-27 m/s. Pri rýchlosti 9 m/s vyrobí 1,2 MWH za hodinu. Pri životnosti turbíny, ktorá je do 25 rokov (1) by za 25 rokov turbína vyrobila 1,2 X 24 X 365 X 25 = 262800 MWH = 262,8 milióna Kwh

SkryťVypnúť reklamu
reklama

https://www.researchgate.net/figure/Wind-speed-distribution-and-power-curve-of-a-23MW-wind-turbine_fig2_270586944

Náklady na stavbu a údržbu turbíny :

Podľa údajov z roku 2021, cena turbíny je 1,3 milióna USD na MW a teda 2,3 MW turbína by tým pádom stála 3 milióny USD, a teda okolo 2,7 milión eur.

https://weatherguardwind.com/how-much-does-wind-turbine-cost-worth-it/

Náklady na údržbu sa pohybujú okolo 2% ročne z pôvodnej investície do turbíny. To je pri 2,3 MW turbíne okolo 54 tisíc eur ročne.

http://xn--drmstrre-64ad.dk/wp-content/wind/miller/windpower%20web/en/tour/econ/oandm.htm

http://www.windmeasurementinternational.com/wind-turbines/om-turbines.php

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Palivo turbína nepoužíva žiadne, a prevádzku nevyžaduje, pretože pracuje samostatne.

________________________________________

Prepočet ceny elektriny na náklady :

Ak turbína vyrobí za 25 rokov 262,8 milióna Kwh stačilo by predávať za úvodnú cenu 0,0103 eur/Kwh aby sa náklady na stavbu splatili do 25 rokov a teda do životnosti turbíny. Táto cena by následne rástla každým rokom o 3%, aby pokrývala náklady na infláciu.

Ak turbína ročne vyrobí 10,52 milióna Kwh stačilo by predávať za úvodnú cenu 0,00513 eur/Kwh aby sa náklady na ročnú údržbu splatili. Táto cena by následne každým rokom rástla o 3-5% pokrývajúc rast inflácie a platov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dokopy je to teda 0,0103 + 0,00513 = 0,015 eur/Kwh

________________________________________

Takéto náklady by boli na výrobu elektriny z veternej turbíny, kebyže je v prevádzke tento rok ! Samozrejme, do budúcna sa očakáva ďaľší pokles cien veterných turbín z dôvodu ich narastajúcej výroby. Na veterné turbíny vzhľadom na ich ekologickosť by sme vedeli tiež brať dotácie z eurofondov, takže cena za 1 Kwh by tým pádom mohla klesnúť hlboko pod 0,01 eur/Kwh. Veterné turbíny teda prinášajú veľmi nízke náklady na výrobu elektrickej energie a znižujú množstvo CO2, čím majú pozitívny efekt aj na zdravie obyvateľstva.

______________________________________-

Súčasná cena výroby elektriny :

Obrázok blogu

Cena elektriny bez započítania dane. 42% tvorí tkzv. silová komodita a teda náklady na výrobu elektriny v elektrárni. Do tejto sumy sú započítané náklady na stavbu, údržba, palivo, zamestnanci. 2 % idú do národného jadrového fondu ktorý má za úlohu bezpečné uskladnenie a likvidáciu vyhoreného jadrového paliva.16% ide na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. V podstate teda 60% ceny elektriny bez daní tvorí výroba elektriny v elektrárni a fakt, že nevyrábame elektrinu skrze alternatívne zdroje.

Celková cena za 1kwh sa na celom Slovensku líši, pohybuje sa od 0,12 do 0,20 eur za 1Kwh. Záleží od kraja a veľkosti spotreby elektriny. V priemere je to však zhruba 0,16 eur/Kwh spolu s danami. Bez daní tvorí teda cena výroby elektriny a dotovanie alternatívnych zdrojov 60%, čo je okolo 0,08 eur/Kwh. A to je 8 násobne viac než koľko by potencionálne stála výroba elektrina skrze veterné turbíny !

https://www.sse.sk/domacnosti/elektrina/potrebujete-poradit/z-coho-sa-sklada-cena-elektriny?page_id=7838

Je teda pre Slovensko veľká škoda, že odmietame budovať veterné turbíny na kopcoch, ktoré patria do tkzv. "chránených území". Žiaľ, dotiahli sme to až do takej miery, že životné prostredie macka uška je prednejšie než nízka ceny elektriny. Paradoxne, chránime macka uška pred turbínami, ale na druhej strane vypúšťame CO2 do vzduchu a platíme vysoké ceny za výrobné náklady. Či je toto ten správny smer, ktorým sa máme uberať, nech už každý posúdi sám.

Dali by sa znížiť nielen náklady na výrobu elektriny ale aj za jej distribúciu, ktorá sa podieľa na 40% ceny elektriny bez daní. Stačilo by aby mestá/obce/dediny vzdialené pár desiatok kilometrov od zdroja, to jest od turbín si vybudovali svoju vlastnú elektrickú rozvodovú sieť napojenú na turbíny. Elektrina z turbín by tým pádom išla výlučne do miest vzdialených pár desiatok kilometrov od zdroja. Tým pádom by sa znížili cenové náklady na distribúciu elektriny. Každé takéto mesto/obec/dedina v blízkosti zdroja by mali teda dva elektrické obvody. Jeden obvod z ktorého by čerpali elektrinu z turbín, a jeden obvod z ktorého by čerpali zvyšnú elektrinu z elektrární.

_______________________________

Potenciál výroby elektrickej energie z turbín do budúcnosti :

Obrázok blogu

Potencionál je obrovský ako ukazuje i mapka, ktorá ukazuje priemernú rýchlosť vetra vo výške 80 metrov nad povrchom, teda do výšky do ktorej by sa dal postaviť stožiar a umiestniť veternú turbínu. Z nej vidíme, že až takmer 20% územia Slovenska by bolo vhodných na výrobu veternej elektriny. 2,3 MW turbíny by sa oplatili inštalovať aj na územie s rýchlosťou vetra 6 m/s a vyšším, pretože výrobná cena by bola stále nižšia než výrobná cena v atomovkach. Toto by bolo ešte viac umocnené ekologickosťou veterných turbín, ušetrení na zdravotných nákladov obyvateľstva a pri možnom čerpaní dotácii z eurofondov na stavbu veterných turbín. Žiaľ, ako vidíme z mapky, drtivé % územia s najsilnejšou rýchlosťou vetra sa nachádza v tkzv. nezmyselne chránených oblastiach. Slovensko by teda mohlo byť ako druhé Dánsko, no na to by sa v prvom rade museli zmeniť macko uško reformy. Je teda otázkou do budúcna, či je lepšie dbať na ochranu macka uška a zvieratiek, pri drahých výrobných cenách z atomoviek a znečisťujúcom životnom prostredí, alebo radšej uprednostniť nepohodlie macka uška a zvieratiek pred lacnou cenou elektriny a čistým životným prostredím.

PS : Dávam do trvalej pozornosti moju kresťanskú stránku o zázrakoch a znameniach v kresťanstve

https://paranormalnejavy1.webnode.sk/1-zazraky-a-znamenia-v-krestanstve/

Tomáš  Harustiak

Tomáš Harustiak

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  31x

Vyštudoval som matematické gymnázium na Grosslingovej ulici. Mojimi zaľúbami sú matematika, fyzika, paleontológia. Venujem sa písaniu vedeckých článkov o evolúcii, Veľkom tresku, paleontológii, geológii. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu