Keď ste zovreli v ruke svoje prvé kľúče a na nevybalenú krabicu ste si dali fialku v kvetináči, začal sa váš bežný život. Zaradili ste sa do skupiny „mladý, atraktívny, s vlastným bývaním, mladá, príťažlivá, so svojim bytom“. Dni plynuli a počiatočné šťastie vystriedali šeky. Práca, podnikanie, kolotoč má dať - dal. Vyzerať, usmievať sa, pôsobiť šťastne a bezproblémovo, lebo len to zaručuje úspech. Z limitovanej práce ste sa pustili do podnikania. Fú, tak poďme! Nech sa tie účty plnia, nech sa kupujú SUV-čká, bazény, dovolenky! Svet musí vidieť, že sa mi darí! Len tak mi uveria, že sa dokážem postarať, keď budú zo mňa vytŕčať prachy a úspech ako svetielka na Vianočnom stromčeku. Potom to už pôjde. Potom to už bude... Nešlo a nebolo. Stále to nevychádzalo. Išli ste na doraz. Narastajúce dlhy tomu nechceli ustúpiť. Ilúziu striedali prebdené noci. Začali ste hľadať riešenia, ale vynárali sa len skratky. Skratky v podobe krátenia daní, nezaplatenia daní, daňového podvodu, podplácania a iné cesty, ktoré prinášajú prachy.
Tak poďme! Pusťme to rovno z kopca, rýchlo a bez námahy. Všetci to tak robia, prečo nie ja? Jeden predstieraný dovoz, fingovaný predaj, uplatnenie DPH z fiktívneho obchodu. Wau, koľko prašuliek! Pár papierov, niekoľko trikov a všetko je zrazu ináč. Život sa točil a vy ste objavili niečo, čo vaše saldokonto začalo konečne posúvať k plusom. Konečne ste cez platby prechádzali s ľahkosťou horúceho noža, ktorý sa zaborí do mäkkého masla. A je to!
Zrazu vás niečo zastavilo. Taký hlúpy papier. Obálka s modrým pásikom a označenie do vlastných rúk. Polícia, predvolanie na výsluch. To nič, to sa vysvetlí, som OK, idem ďalej. A skutočne ste išli. Ďalší výsluch a ešte jeden. Uznesenie o vznesení obvinenia, obžaloba a súd. Trestný čin daňového podvodu a krátenia daní. Výsluchy svedkov, čítanie listinných dôkazov, znalci. Keď sa Vás sudca opýtal, či chcete využiť svoje právo posledného slova, ani ste nevedeli, čo vlastne máte povedať. Právo posledného slova. Toto som nechcel. Nechcel som to takto! Na radu svojho obhajcu ste vykoktali, že je vám to ľúto. Čo je vám vlastne ľúto, že sa to odhalilo, že budete v base? Je vám ľúto, že ste to nezvládli bez podvodov? Je vám ľúto, že prídete o celý svoj majetok? Rozsudok určil čas, ktorý strávite v base. No super. Toľko rokov zavretý medzi čím? A čo bude potom?
Mám prísť o celý svoj majetok? Aj o ten byt, čo mi darovala babka, keď som mal dvadsať? Auto som kúpil z úspor. To myslia vážne? Všetko, úplne všetko čo mám, prepadne v prospech štátu? Však v čase, keď som dostal byt, som ani nepodnikal. Prečo mi ho berú, keď to vôbec nesúvisí s tým, čo som robil.
Prečo? Lebo náš zákon je presne takto postavený!
S trestom odňatia slobody je pri uvedených skutkových podstatách stanovená povinnosť súdu vysloviť aj trest prepadnutia majetku. Celého majetku. Bez ohľadu na spôsob a čas jeho nadobudnutia. Pokiaľ súd zistí, že ste nadobudli majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti, ste bez všetkého. Súd, v týchto prípadoch, nemôže rozhodnúť inak. Trest prepadnutia majetku jednoducho musí uložiť, či to konkrétny sudca považuje za spravodlivé alebo nie.
Pokiaľ teda zachytíte v médiách, že sa rokuje o zmene úpravy trestu prepadnutia majetku vedzte, že dnes páchateľ napríklad daňových trestných činov, falšovania úradných listín, drogovej trestnej činnosti, podplácania, prijatia úplatku, môže prísť o celý svoj majetok. Odsedí si sedem, desať možno pätnásť rokov. Vyjde von s päťdesiatkou vo vrecku, ktorú mu ústav nechá na spoj do miesta kde ho čaká nič, aby sa zaradil nikam.
Rozhodnutie za daného stavu zákonné, či je aj spravodlivé nechám na vás.
