Reklamné fotografie sľubujú honosné a luxusné priestory, pripomínajúce Rajecké Teplice. Tak si poviete, prečo nie?
Tak asi takto:
Fotografie sú jedna vec, skutočnosť druhá. Niektoré časti liečebného domu sú zrekonštruované a skutočne pekné. Niektoré čakajú ešte na dokončenie a za plachtou ukrývajú iba nádej. Čo je však už v obehu to je jedáleň. Pripomenula mi dávne časy školskej družiny. Stojíte v rade, pomaly sa posúvate k znudenému podávačovi stravy a pýtate si kopček ryže, trochu zemiakov a ešte keby sa dalo jedno mäsko ...
Spomienka milá, ale realita určite nie hodná hotela so štyrmi hviezdičkami. Ak uveríte prospektom, pripravíte sa na stravu podávanú formou bufetových stolov, domácej a zahraničnej kuchyne. Ak uveríte vlastným očiam, zistíte, že zahraničná kuchyňa sa dotkla tejto ponuky len zo susedného Česka knedľou.
Výber jedla na obed a večeru bol štandardne poskladaný z mäsitého, bezmäsitého a sladkého jedla. Polievka bola rovnaká na obed aj večeru a predstavovala tú silnejšiu časť spomienky na školské časy. Pokiaľ sa práve minuli ovocné gule, nedoplnili sa, ale nahradili rezancami s „niečím“. K obedu sa podával jeden druh ovocia, ktorý sme poznali len podľa toho, čo mali predchádzajúci návštevníci pred sebou na stole. Chodili sme na obed neskôr, čo predurčovalo to, že ovocie už jednoducho nebude. Zákusky alebo zmrzlinu ste v ponuke nenašli. Mohli ste si ju kúpiť vo vedľajšej kaviarni alebo na terase. „Šalátový“ bufet, napriek tomu, že je plná sezóna, bol naplnený nakladanými uhorkami, kompótom, cviklou, občas nastrúhanou mrkvou s jablkom. Môj palec smerom dole otočila smradľavá ryba, ktorá mala predstavovať zdravšiu časť ponuky. Jej zápach však spôsobil, že táto antikorová nádoba zostala nedotknutá. Inak jedlá chutili rovnako ako kedysi v školskej jedálni. Nuž spomienky zostávajú, chute sa menia a naše nároky sa predsa len z času na čas posunú.
Osobitnú kategóriu tvorili raňajky. Pokiaľ by sa kuchárovi minuli vajíčka, sme bez jedla. Raňajky obligatórne ponúkali chlieb vo vajíčku, praženicu, volské oko a niečo ako vajíčkovú omeletu. K tomu opečená klobása, slanina, párky a iné zdravé jedlá. V porovnaní so zariadeniami nesúcimi štyri hviezdy bol výber na raňajkách slabý. Chýbali zdravé potraviny, napríklad orechy, väčší výber jogurtov, cottage cheese. Ovsené vločky boli zašité úplne na okraji v malej miske, semienka vôbec alebo som ich nenašla. Čo ma však naozaj dostalo, to bola príprava zeleniny. Paradajky, paprika a uhorka boli nasekané, uhorky neočistené, pokrájané takmer na štvrtky, slovom jedna hrôza. Pri pohľade na misu, v ktorej to bolo nahádzané som si povedala, že pokiaľ niekto chce pripravovať stravu pre prasce musí sa prihlásiť do družstva a nie do štvorhviezdičkového liečebného domu. Toto bolo fakt za čiarou! Zlý dojem zo stravy nevyvážili ani snažiace sa čašníčky, ktoré usilovne zberali použité riady a vytvárali ilúziu hotela.
Čarovný bol systém na terase. Predávali sa tam nápoje, zákusky, poháre a také tie dovolenkové prehrešky až hriešky. Hneď prvý deň ma zaujali čašníčky. Pri prvom platení prišla, opýtala sa čo sme mali. Jedno pivo ... desiatku alebo dvanástku? Desiatku. Malé alebo veľké? Veľké. Ešte niečo. Mojito. Alkoholické alebo nealko. Po odsúhlasení konzumácie, len tak od pásu, povedala cenu. Bez dokladu sme odovzdali peniaze a spokojne sme odišli na procedúry. Keď sa tento rituál zopakoval aj na ďalší deň, pochopili sme, že nejde o náhodu, ale systém. Systém, ktorý núti zákazníka pamätať si, čo si objednal a majiteľa, prečo vlastne začal podnikať. A len tak medzi nami, to Mojito som vyskúšala aj -aj. Rozdiel nebol žiaden. Teda pardon. Bol. V cene, inak ste nezistili, či je to alko alebo nealko. No hovorím, čarovný svet.
Keďže sme primárne prišli do kúpeľov, musím sa zmieniť aj o procedúrach a iných maličkostiach, patriacich k tomuto svetu.
Procedúry nám naordinoval lekár. Milý, ústretový pán. Urobil všetko, čo sa dalo v danej situácií očakávať a ešte nás aj vyprevadil. Hovorím, milý pán.
Procedúry už takým milým prekvapením neboli. Pri vstupe do priestorov, kde ma oslovila mladá pani v bielom, som mala pocit, že som konzervou, ktorá sa pohybuje na páse a čaká na nalepenie etikety. Ďalší ... Tu sa vyzlečte, tu si ľahnite a potom ma zavolajte. Super, posunula som sa do vane, ktorá mala obsahovať termálnu vodu. Keďže v mojej vani bola voda veľmi studená a niekto vedľa kričal, že je horúca, tak som rozmýšľala z akého prameňa tento „termál“ vyviera. Mala som taký čudný pocit, že z vodárni a kanalizácií obce Brusno. Neviem, možno technická porucha.
Ubytovanie bolo úplne štandardné. Čisté, zodpovedajúce ponuke a vyhovujúce. Apropo. Prostredie, v ktorom sa nachádza tento perspektívne sa rozvíjajúci liečebný dom, je prekrásne. Upravený park a horské prostredie ponúkajú nádherné prechádzky, ktoré vám vyčistia hlavu a možno na chvíľu dajú zabudnúť na to, že na Slovensku to zatiaľ môže byť aj takto.
Sto ľudí, sto chutí. Toto je môj pohľad, ktorý vychádza zo skúseností získaných častým cestovaním. Ak ste vy boli nadšení, prajem Vám uchovanie si pekných spomienok. Pokiaľ ste videli to, čo ja , povedzme to majiteľom, aby vedeli, čo očakávame a čo by sme ocenili!
