Nemáme ich na Slovensku mnoho, a určite medzi ne môžme počítať Jozefa Adamca, bývalého reprezentačného trénera a momentálne "trnavského národného buditeľa".Pred týždňom sa so svojou suitou čítajúcou niekoľko stovák verných fans, zopár desiatok pohodlnejších "autoturistov", a jedenásť "bílych andelov" na trávniku, pokúsil získať nejaké bodíky aj v našom futbalovo "pietnom" Trenčíne.Musím podotknúť, že futbalovejšiu atmosféru som naposledy zažil, keď sa na našom štadióne hrali Majstrovstvá Európy do 21 rokov, a to sa o ňu postarali fans českej reprezentácie, ktorích sa zišlo viac než desaťtisíc.Trnavskí ultras predviedli choreografie, ktoré v Trenčíne vídavame iba v sobotu na nemenovanej českej komerčnej stanici, a to iba v prípade, že vysielajú zápas ostravského Baníku.Fotbal samotný sa celkom dal, ale to najzaujímavejšie sa začínalo črtať po prvom polčase.Nervozita sa dala pozorovať už po oznámení hlásateľa fanúšikom Trnavy, že občerstvenie im bude dodané do ich sektoru.Odpoveďou bol vcelku pochopiteľný nesúhlas trnavských fans, aj keď iný postup by bol asi hromadnou sebevraždou...Ďaľšie dianie bolo nejasné.Pokus trnavských fans o zapálenie pokladne (drevennej búdky), v ktorej podľa médií boli dokonca ľudia...zásah polície a ďaľších zložiek, na ktorý doplatili možno aj nevinní fanúšikovia, to všetko som nevidel a informácie boli iba sprostredkované.Keď som sa dostal na miesto hlavného diania, zaujalo ma niečo úplne iné.Húf detí stojacich kúsok od zásahu polície, blikajúce majáky sanitiek, mladý (možno šestnásťročný) chlapec s bezprizorným pohľadom odvádzaný agresívnymi policajtami vystrojenými ako do vojny, hysterickí fanúšikovia prehýbajúci sa z betónových tribún, vyzývajúci policajtov, aby zahodili "brnenie" a išli si to s nimi rozdať na "férovku"...Veľa pre a ešte viac proti.V každom prípade mi to pripomenulo rok 2002 a zápas trenčianskej Ozety so Slovanom Bratislava.Stádo bratislavských bitkárov útočiacich v sektoroch kde chodia klasickí víkendoví klobáskoví fans, ich bleskový útek po zásahu niekoľkých narýchlo povolaných mestských policajtov a v nemom úžase stojaci ľudia, niektorí s malými deťmi.Bol to šok pre mesto hokeja, kde malá bitka niekoľkých opilcov na zimáku býva témou dňa...Po skončení zápasu som si dal obligátne pivečko a po nedeľnom hokejovom balzame som ani nevedel, že sa niečo v sobotu stalo.Pondelňajšie vydanie športového denníka ma prebralo.Tréner trnavského Spartaka Jozef Adamec sa v uvedenom denníku vyjadril v tom zmysle, že zápas by bol úplne v poriadku, nebyť zásahu polície proti fanúšikom Spartaka, ktorých gro tvoria mladí neplnoletí a hlavne úpne nevinní chlapci - pripadalo mi to ako opis triedy študentov teológie.Nemá zmysel teraz hodnotiť jeho slová.Je jasné, že svoju rolu zohráva aj postavenie trénera Adamca medzi fanúšikmi, podstatná je však jedna vec.Je symptomatická pre dnešné Slovensko (ale aj Čechy, a asi aj iné post...).Je ňou absencia autorít, schopných tvoriť verejnú mienku.Je to asi veľmi ťažké, ale verím, že sa to dá.Teda najmä odosobnené hodnotenie z nadhľadu, a je úplne jedno, či by to bolo hodnotenie za, alebo proti.Jednoducho pohľad skúseného a rozhľadeného človeka, odstup, rešpekt, asertívny názor bez servility.Obávam sa, že v tú sobotu to bolo od pána Adamca v Trenčíne alibistické a ustráchané pochlebovanie.U mňa o ikonu menej.
