Ak vám dnes niekto povie čosi ťažko uveriteľné, chcete od neho dôkaz. Aleboočitého svedka. A to nie takého, ktorý by z toho mohol niečo vyťažiť,ale dôveryhodného, ktorý by nemal dôvod klamať. Učeníci boli zaujatí - veďJežiš bol ich priateľom. Ale z rozhlasovania Jeho vzkriesenia nemali zholanič, iba ak prenasledovanie a strach o vlastný život. Napriek tomupokračovali v hlásaní evanjelia. Samozrejme, ústne. Veď išlo prevažneo nevzdelaných mužov z chudobnej Galilei. Spomedzi apoštolov bol všakurčite vzdelaný colník Matúš. A, samozrejme, farizej a zákonník Pavel.Lukáš, Pavlov spoločník, tiež musel mať príslušné vzdelanie ako lekár. Prečoich spomínam? Sú autormi prevažnej časti NZ.
Pavel napísal niekoľko listov, z ktorých sa 13 dostalo do našejBiblie. Tento vysoko vzdelaný muž - na tie časy - vytvoril mnoho zborovv Malej Ázii a v Európe. Jeho listy obsahujú teologické vysvetleniekresťanskej viery, ako aj praktické rady do kresťanského života. Tietodokumenty, adresované jednotlivcom aj celým zborom, sú najstaršie kresťanskéspisy; sú datované do rokov 50-66 n.l.
V súčasnosti sa však veľmi horlivo rozoberajú 4 evanjeliá, a to vďakaknihe Da Vinciho kód. O tej knihe písať nechcem; o tom už ozajstačilo. Teraz nechcem ani nikoho presviedčať; kto si čo o tom myslí, tosi bude myslieť aj po prečítaní tohto článku a ja s tým ničnespravím. Ale pre tých, ktorí sú stále ešte z toho všetkého zmätenía naozaj hľadajú odpovede, odporúčam článok odJozefa Janoviča: Odkódovaný Da Vinciho kód .
Čo sa týka evanjelií, v súčasnosti sa za najstaršie a tedahistoricky najdôveryhodnejšie pokladajú práve tie štyri, ktoré máme v Biblii.Bývalý colník Matúš napísal to svoje približne v rokoch 70-80 n.l., Petrovučeník Ján Marek v rokoch 50-70 n.l., lekár Lukáš asi zač. 60-tychrokov-80/90, a Ján najneskôr do roku 100 n.l. Ak vezmeme do úvahy, že jeto v prípade Marka možno už 20 rokov, maximálne však 40 rokov po smrtia vzkriesení Ježiša Krista, legendy ešte nemohli zapracovať. Pridámvyjadrenia odborníkov - archeológov (obe citované v Josh McDowell: The Da Vinci Code,a Quest for Answers, str. 26(slov. vydanie); inGreen Key Books, Holiday, Florida, 2006):
William Foxwell Albright: „Môžeme zodpovedne tvrdiť, že neexistujespoľahlivý základ pre datovanie ktorejkoľvek knihy Nového zákona po roku 82n.l." (zdroj: W.F.Albright: Recent Discoveries in Bible Lands, str. 136; in New York: Funk andWagnalls, 1955).
Dr. John A. T. Robinson vyhlásil, že celý Nový zákon bol napísaný predpádom Jeruzalema v roku 70 n.l. (zdroj: John. A. T. Robinson: Redating the NewTestament; in Philadelphia: Westminster, 1976).
O zložení Biblie sa nerozhodlo za jeden deň; v skutočnosti sazozbierali knihy, ktoré boli overiteľne napísané apoštolmi alebo ich blízkymispolupracovníkmi, a boli čítavané v spoločenstvách. Evanjeliá bolirozšírené a uznávané už začiatkom 2. storočia, ako dosvedčuje biskupIrenej, žiak Polykarpa, žiaka apoštola Jána. Pavlove listy už apoštol Peterkladie na jednu úroveň so spismi Starého zákona, teda de facto ich uznáva zapravé Slovo Božie (2. list Petra 3,15-16). V roku 200 patrili do NZ podľaprof. Willistona Walkera 4 evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján), Skutkyapoštolov, 13 listov ap. Pavla, 2 listy Jána, List Židom, Zjavenie Jánovoa tzv. Petrova Apokalypsa (priznám sa, že o nej nemám žiadneinformácie, ale budem za ne vďačná). Cirkevní otcovia (t.j. nástupcovia apoštolov)veľmi dbali na to, aby sa žiaden falošný spis nedostal do tejto vzácnejzbierky, veľmi pozorne ich skúmali a študovali. Konečný zoznam NZ pochádzaz roku 367 od alexandrijskéhobiskupa Atanázia, ktorý ako prvý zacituje 27 spisov Nového zákona ako ichpoznáme dnes. Rímsky biskup (pápež) sa roku 382 na rímskej synode prikloní ktomuto zoznamu.
Pre tých, ktorých zaujala táto téma, odporúčam knihuKauza Kristus, ktorá už bola spomenutá aj v diskusii na článok Uholnýkameň kresťanstva. Osobne pokladám tú knihu za hodnú prečítania; iste, keď saniekto vopred rozhodne, že jej veriť nebude a punctum, ten na nej nájdemnožstvo chýb a nedokonalostí, ktorými sa bude snažiť podkopať jej obsaha posolstvo.
Pozn.: Je na každom z nás, čomu sa rozhodneme veriť- či Biblii, Koránu, védam, alebo ničomu z toho. Je to právo každéhočloveka. Ale je aj právom každého človeka sa vyjadriť a nesmie byť pretonijakým spôsobom perzekuovaný. Preto chcem požiadať všetkých diskutérov, abybrali ohľad na túto skutočnosť a neupierali toto právo ostatným na základe„svojej pravdy". Každý nás je totiž v tejto otázke zaujatý - či touznávame alebo nie. A preto možno zatvárame oči pred vecami, ktoré sa námnepáčia...
