Ježiš mal od začiatku jasno, kýmje. V ev. podľa Lukáša máme zmienku o malom „dobrodružstve", keď sa12-ročný Ježiš nevybral domov s rodičmi, ale ostal v chráme. Keď ho našlirozprávať sa s učiteľmi a kňazmi, ktorí žasli nad jeho múdrosťou,Ježiš povedal svojim rodičom: „Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciachsvojho Otca?" Jozef a Mária tomu nerozumeli, ale vtedy sa vlastneprvýkrát nazval Božím Synom.
V Nicejskom vierovyznaní sazdôrazňuje Ježišovo božstvo: „...(veríme v JK,)Boha z Bohaa Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého,...jednej podstatys Otcom..." Toto vyznanie viery, spísané v roku 325 napôde (budúcej) Byzantskej ríše, v dnešnom Turecku, má svoj pôvodv Biblii. Autor 1. listu Jánovho sa vyjadril pomerne jasne: „...(JK)Onje pravý Boh a večný život." Toto vyznávali a vyznávajú všetci,ktorí veria v Ježiša.
V evanjeliách je zachytený Ježišov pozemskýživot. Hoci o ich dôveryhodnosti majú určití ľudia pochybnosti, prehistorikov sú to dokumenty dôveryhodnejšie ako akýkoľvek iný staroveký čistredoveký dokument vďaka množstvu nájdených odpisov zachovaných vo veľmidobrom stave. V evanjeliách teda Ježiš vystupuje ako človek z mäsaa kostí, no zároveň ako svätý a večný Boh:
1. akočlovek:
narodil sa (Mt 1, 25; Lk 2,6-7) a vyrástol
bol hladný (Lk 4,2)
bol prekvapený (Lk 7,9)
spal (Mt 8,24)
plakal (J 11,35)
cítil úzkosť, bál sa (Mk 14, 33)
zomrel (Mt 27,50; Mk 15,37; Lk 23,46; J 19,20)
2. akoBoh:
konalzázraky (Mt 8,26; Mt 14,25; Lk 9,16)
kriesilmŕtvych (Mk 5,41-42; Lk 7,14-15; J 11,43-44)
vyháňaldémonov (Mk 5,6-8)
odpúšťalhriechy (Mk 2,5-7)
jevšemohúci (Mt 28,18) a všadeprítomný (Mt 28,20)
vstalz mŕtvych (Mt 28,5-7; Mk 16,6.9; Lk 24,5-7; J 20,8-9)
Je pravda, že aj apoštolovia uzdravovali, vyháňalidémonov a kriesili mŕtvych. Je tu však rozdiel. Ježiš konal zázraky zosvojej vlastnej autority, aj hovoril „ako ten, čo má moc, nie ako zákonníci"(Mt7,29). Apoštolovia však zdôrazňovali, že všetko čo robia, robia v mocia mene Pánovom. Odhliadnuc od zázrakov, Ježiš robil ešte niečo, za čoHo chceli kameňovať ako rúhača - odpúšťal hriechy. To môže urobiť iba Boh.
Ježiš bol počas tých pár rokov (čosi vyše 30)človekom z mäsa a kostí. Bol jedným z nás, akurát bez hriechu.No On nebol len veľkým človekom; On bol a stále je Bohom. Predtým, ako sanarodil, je od večnosti, a príde ešte raz na zem. Nie ako malé dieťa, aleako Kráľ a Sudca. No kým bol tu ako človek, vzdal sa časti svojej moci, čoje však tajomstvom vtelenia - keď sa večný Duch stal časnou bytosťou.
Okrem týchto záznamov Ježišovej činnosti mámezachytené aj niektoré Ježišove výroky. Práve pre jeho výroky o sebe Hoodsúdili (a ešte zo závisti). Čím však boli také iné? Čo o sebe hovoril? Pokračovanienabudúce...
