Najskôr si treba uvedomiť, čo o sebe nikdynepovedal. Ježiš sám seba nikdy neoznačil priamo za Boha. V takprísne monoteistickej krajine to bolo nemysliteľné. Dôvod bol jednoduchý: jehoposlucháči by si mysleli, že sa označil za Jahveho, a ukameňovali by Ho zarúhanie. Navyše, Ježiš sa ani nechcel prezentovať ako starozákonný Boh. Onprišiel ako služobník a poslušný Syn...
Najčastejšie sa označoval za Syna - nie BožiehoSyna, ale za Syna človeka. Tento titul paradoxne neznamená, že sa Ježišpokladal za človeka, práve naopak. Prorok Daniel v jednom svojom videní „videl,že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syna človeka. Dostal sak Vekom starému a priviedli ho pred Neho. Dostal moc, slávui kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy i národnosti. Jehovláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne." (Daniel7,13-14) Nečudo, že Ježiš mal problémy zo strany farizejov, pretože sa označilza Syna človeka...a nečudo, že to ľudia pochopili tak, že sa tým vyhlásil zazasľúbeného Mesiáša...
Kým u synoptikov (tj. Ev. Matúš, Marek a Lukáš)sa objavuje prevažne práve titul Syn človeka, v Jánovom evanjeliu sa Ježišpredstavuje aj inak. Nikodémovi, poprednému mužovi medzi Židmi, hovorío sebe ako o jednorodenom Synovi Božom, či skrátene ako o Synovi(J 3, 16-18). Žene zo Samárie priamo povedal, že je Kristom (J 4,25-26).V rozpravách so Židmi hovorí o Bohu opakovane ako o svojomOtcovi (čo samozrejme je aj u synoptikov), prípadne Ho označuje za Toho, ktorýho poslal. Navyše, v 8. kapitole o sebe 3x povie „Ja som" (J8,24.28.58). V gréckom origináli to je ego eimi, čo je tiež gréckypreklad hebrejského JHVH v SZ. Keď to Židia počuli, „zdvihlikamene, aby hádzali na Neho."(J 8,59). To, ako o sebe hovoril, sav ich očiach rovnalo rúhaniu - vyhlasoval sa za Boha. Ešte raz sa taktopredstavil - v Getsemane, kde Ho prišli zatknúť; keď to vojaci počuli, „ustúpilia padli na zem" (J 18,6)...
Ježiš hovoril o sebe aj v podobenstvách,predovšetkým u Jána. Sú známe Jeho slová „Ja som chlieb života"(J6,35); „Ja som svetlo sveta"(J 8,12); „Ja som dobrý pastier" (J10,11); „Ja som vzkriesenie i život" (J 11,25) či „Ja som cestai pravda i život" (J 14,6). Všetky tieto prirovnania hovoria niečoo tom, kým je. Stará sa o nás ako pastier o svoje ovce. On námosvetľuje cestu, kadiaľ kráčame; a sám je tou cestou. On je pravda, ktoránie je relatívna, ale vždy pravdivá a nemenná. On nám dáva aj večný život.
V Jánovi sú ešte otázne výroky, ktoré si naprvý pohľad odporujú. Na jednom mieste Ježiš hovorí: „Ja a Otec jednosme."(J 10,30), to podporuje inde: „...ja som v Otcovi a Otecje vo mne"(J 14,10). A hneď potom povie: „...Otec je väčší ako ja."(J 14,28). Odporuje si to? Vytrhnuté z kontextu určite. O čom všaknaozaj Ježiš hovoril? V prvom prípade hovoril o jednej podstate,ktorú má s Otcom; preto je aj použitý stredný rod (jedno).Neznamená to, že Ježiš a Otec sú jedna a tá istá osoba; veď keď Ježišumrel na kríži, Otec Ho v nedeľné ráno vzkriesil. Druhý výrok opisujeintímny vzťah Ježiša s Jeho Otcom. A ten tretí, azda najspornejší,zase vyjadruje, že Ježiš, kým žil na zemi, bol sčasti obmedzený svojím ľudskýmtelom; a teda Boh Otec v tom konkrétnom čase bol skutočne väčší,no iba v tom konkrétnom čase.
Tieto výroky nepatria do úst „dobrého učiteľaľudstva", za akého Ho má veľa ľudí. Ježiš sa tak nikdy nereprezentoval. Hovorilo sebe ako o Bohu Synovi. Ako sa vyjadril C.S.Lewis, Ježiš bol buďnajväčší blázon, aký kedy žil, alebo najpodlejší klamára podvodník, ba diabol, alebo skutočne Pán a Boh.Iná možnosť nie je. Je na každom z nás, za koho Ho budeme pokladať. Čovšak o Ňom hovorili Jeho poslucháči, za koho Ho mali Jeho najbližšíučeníci, ktorí Ho poznali osobne? Pokračovanie nabudúce...
