V časoch ranej cirkvi bolototo základným krédom. Najskôr viera, potom krst. Až neskôr, v časoch, keďuž bolo výhodné dať sa pokrstiť, sa začali „masové" krsty celých národov beztoho, aby tam bola prítomná živá viera v Ježiša Krista. Aj vďaka takémutopostupu bola do konca 10. storočia väčšina Európy kresťanská (no, minimálnepokrstená). A z krstu sa postupom času stala prázdna formalitauvedenia malých detí do spoločnosti.
Čo vlastne predstavuje krst? Krstje zmluva medzi nami a Bohom, že budeme od okamihu krstu patriť do Božejrodiny so všetkými právami a povinnosťami. Pri krste dospelého človeka tosľubuje sám za seba, pri krste malého dieťaťa to zaň sľubujú rodičiaa krstní rodičia. A tu je ťažisko problému krstu malých detí - akomôžu rodičia súhlasiť s niečím, s čím ich dieťa súhlasiť nebude?Teda, keď vyrastie, zistí, že s kresťanstvom nesúhlasí a netúži počlenstve v Božej rodine.
Kto uverí... Moja priateľkavyznávala svoju vieru sama. Ja som bola pokrstená ako malé bábätko, tak ako sana dedine patrí. Rovnako moja spolužiačka. Ja som šťastná, že som kresťan, onakresťanstvo nenávidí a o Boha sa nestará. Kde je rozdiel? Vo vierea výchove, v tom, kde vyrastala ona a kde ja, atď... tak bymohol odpovedať nejaký psychológ. Napríklad. Ale odpoveď je zložitejšia.Nepoznám jej rodičov, ale podľa jej rozprávania bolo jej pokrstenie ibatradíciou. Mňa niesli ku krstu veriaci rodičia aj veriaci krstní rodičia. Bolasom k viere vedená odmalička, ale ani to by nestačilo na to, aby som dneshrdo priznávala svoju vieru. Ja som uverila - naozaj, úprimne a hlboko -a tým nadobudla moja krstná zmluva platnosť.
Aby sme boli úplní,v cirkvách existuje aj obrad potvrdenia krstnej zmluvy. Či sa to nazývakonfirmácia alebo birmovka, na tom nezáleží. Ide o ten istý obrad. Ale jerovnako zbytočný ako krst, ak ide len o tradíciu...
Krst malých detí má svoju logikua bol zaiste praktizovaný už počas ranej cirkvi. Skrýva sa všade, kde sahovorí „a dal sa pokrstiť aj celý jeho/jej dom". Viera bola prítomnáv srdciach dospelých, a tí ju prenášali aj na svoje deti. Ak je topravdivou praxou aj dnes, je to úžasné. Ak však chcete dať pokrstiť svoje dieťalen preto, lebo „sa to patrí", je to zbytočné. V konečnom dôsledku jekrst, podobne ako napr. židovská obriezka, tak veľmi kritizovaná Pavlom pre jejprázdnotu, iba číročírou formalitou, ktorá stratila svoj zmysel.
