reklama

Na všetky strany...

Západná časť Rímskej ríše padla. Nie však Rím, hoci bol niekoľkokrát vyplienený. Mesto prežilo; stalo sa sídlom pápežov, ktorí sa mali stať najdôležitejšími mužmi stredoveku. Mali pred sebou dôležitú úlohu - priniesť kresťanstvo a s ním aj civilizáciu medzi barbarov a pohanov, ktorí sa na nich valili zo severu a východu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Prvými misionármi boli už apoštolovia. Vďaka misii sa kresťanstvo neuveriteľne rýchlo rozšírilo do celej Rímskej ríše. Apoštol Pavel, nazývaný aj apoštol národov pre množstvo zborov, ktoré založil v Malej Ázii a v Európe, bol príkladom pre všetky pokolenia misionárov. On bol skvelým príkladom toho, že misionársky chlebíček je azda najtvrdší. Bol bičovaný, kameňovaný, väznený... Prežil si svoje, to je fakt. Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré zažil, však ostal plný lásky k ľuďom, ku ktorým bol poslaný.

Misia je úlohou, ktorá sa nikdy neskončí; teda, až kým nebude evanjelium zvestované až do posledných končín zeme. O to, aká je zem veľká, nemali vtedy obyčajní ľudia ani poňatia. Učenci možno áno, napr. jeden egyptský učenec vypočítal pomerne presne priemer zeme (v staroveku sa vedelo, že Zem je guľatá), ale k tomu sa nedostali obyčajní ľudia a väčšinu rímskej šľachty to vôbec nezaujímalo. Žiaľ, tieto poznatky zapadli na dlhé storočia prachom spolu s antickou kultúrou...

Barbarské kmene, prenikajúce do ešte existujúcej ríše oblúkom z východu cez strednú Európu až do Španielska a na severné pobrežie Afriky, sa stretli nielen s rímskymi vojskami, ale aj s kresťanstvom. V 4. storočí bolo kresťanstvo už uznaným náboženstvom (313 Milánsky edikt cisára Konštantína); to bol aj čas prvých hlbokých nájazdov nových prišelcov. To obdobie však bolo poznačené aj arianizmom - kresťanské hnutie, ktoré uznávalo Ježiša za Krista, ale viac sa zdôrazňoval Jeho ľudský pôvod na úkor Jeho plného božstva. Tento rozkol v učení sa prejavil aj medzi prišelcami - niektorí vyznávali Ježiša ako pravého Boha aj človeka podľa Nicejského vierovyznania, ale niektorí, ako napr. Vandali (obsadili S Afriky) sa pridali k ariánom.

Vandali a ďalší prišli do kontaktu s kresťanstvom takpovediac v balíčku s celou rímskou kultúrou na území, ktoré dobyli; čo však ostatní? K nim boli vysielané misie. Nebolo to ani trochu bezpečné. Čo Pavel, ten chodil medzi civilizovanými Grékmi, ale títo misionári, čo niesli kresťanstvo v 4. až 7./8./9. či až 10. storočí, často našli medzi barbarmi svoju smrť. Mučenícku smrť v hrozných bolestiach. Ak bolo niečo v tom čase na úrovni, boli to techniky mučenia... Napriek tomu sa vždy našli ľudia, ktorí išli do neznáma, zakladali kláštory ako základne a vysielali misionárov. Ich snaha priniesla ovocie: do 10. storočia bola takmer celá Európa, azda okrem niektorých ešte vždy divokých kmeňov na severe a východe, či moslimov v Španielsku, pokresťančená.

Ale... Už som spomenula, že kláštory slúžili často ako základne. Misionári - mnísi boli relatívne slobodní, nepodliehali priamo nijakému biskupovi. Po páde Rímskej ríše, keď sa pápež už nemusel tak triasť o svoju stoličku, a teda aj po tých prelomových rokoch...tak 100, či 200...začal upevňovať svoju pozíciu. Islam už dávno zvalcoval Jeruzalem, Antiochiu aj Alexandriu, takže už sa o moc nad celou cirkvou hralo len medzi ním a konštantínopolským patriarchom. Kto má väčšiu moc? No predsa ten, kto založí viac zborov medzi pohanmi. Tie zbory a cirkvi (národné) patria priamo pod jeho právomoci. Teda celá tá obrovská misionárska činnosť mala nie najčistejšie politické pozadie. Za nitky ťahali ľudia v pohodlí, no svoju kožu riskovali ľudia plne oddaní Bohu. To sa stalo aj u nás - na Veľkej Morave. Na dejepise sa každý učil o solúnskych bratoch Konštantínovi a Metodovi. Pod koho patrili? Pod patriarchu. Ale - obžalovali ich pred pápežom. Obhájili sa pred ním; ale tým sa ich misia dostáva priamo pod Rím. Obdobne si Rím zabezpečil moc aj napr. medzi Bulharmi, ktorých tiež prijal najskôr patriarcha. Pápežovu moc posilňoval aj novopečený rímsky cisár Karol Veľký a jeho nástupcovia (prečo je asi dodnes prevládajúca cirkev vo Francúzsku katolícka?). Tak si pomaly, ale isto pápež upevňoval svoju pozíciu hlavy cirkvi.

Keď sa Ježiš lúčil so svojimi učeníkmi, povedal im slová, ktoré sa dnes učia naspamäť. Zaznamenal ich jeden z učeníkov, Matúš: „ Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha svätého, a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. " (Mt 28, 18-20) Lekár Lukáš, spoločník Pavlov, to zaznamenáva trochu inými slovami; ale tiež ich zmocňuje na nesenie evanjelia „ v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. " (Skutky 1,8) Misie pokračujú dodnes; ale už nemajú v sebe politický náboj. Sú podporované rôznymi cirkvami, ale spravidla vznikajú samostatné zbory a cirkvi, ktoré žijú vlastným životom. V početných prípadoch žijú vo forme podzemných cirkví; v Číne, na Kube, v rôznych moslimských krajinách. Poznám jednu rodinu, ktorá sem utiekla z Iraku či Iránu; tam sa hovorí, že jediný dobrý kresťan (pre vládu) je mŕtvy kresťan. Podľa štatistík je cirkev najviac prenasledovaná práve v týchto rokoch. Misionári dodnes riskujú svoje životy (a životy svojich blízkych), aby zachraňovali životy tých druhých.

Katarína Hašková

Katarína Hašková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mladé milé dievča, vraj zbláznené do kníh a do dejepisu, ktoré je navyše zapáleným kresťanom Zoznam autorových rubrík:  Cirkev v dejináchAj také veci sa dejúSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu