Na úvod

Moje meno a podoba sú zverejnené v pravom hornom rohu tejto stránky. Tie už neodtajním. A ani nechcem – moje meno je krásne. Pochádza z Grécka, krajiny, ktorej dejiny obdivujem. Grécko má fascinujúcu históriu...ale o tom potom.

Na svet som sa veľmi ponáhľala – nechcela som mamku veľmi dlho trápiť. Dosť si toho užila s mojím starším bratom, ktorý sa narodil presne rok a tri mesiace predo mnou. Vďaka tomu sa mi pravidelne každý rok vysmieval celé tie tri mesiace, že je vraj odo mňa starší o dva roky. Ale musím povedať, že svojho brata zbožňujem, čo je možno na mladšiu sestru dosť netypické. Ale to by ste s mojím bratom museli vyrastať, všetko si s ním preskákať, prejsť všetkými štádiami súrodeneckého vzťahu, aby ste si uvedomili, čo všetko pre vás znamená. Ja som si to uvedomila hneď, ako odišiel na vysokú a mne sa pokazil počítač, ktorý mi pred odchodom nastavil :-)... Ale nie, teraz žartujem. Môj brat je jednoducho osobnosť, o ktorom ešte počuť budete, ak ste doteraz nepočuli.

No, už by sa patrilo aj priamo niečo o mne, že? Keď ja som taká skromná osoba... Tak teda, odpovede na základné otázky: mám 18 rokov, užívam si posledný rok na nemenovanom evanjelickom bilingválnom gymnáziu na Puškinovej ulici v Košiciach , mám zopár ozaj skvelých priateľov, ale priateľa zatiaľ nemám. A čím sa odlišujem od ostatných? Možno mi to neuveríte, ale v živote som ešte nebola opitá, neokúsila som cigaretu (hoci som pasívny fajčiar – dnes sa tomu človek jednoducho nevyhne) a zatiaľ som s nikým nechodila. A mám otca, ktorý na mňa dáva pozor 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365/6 dní v roku. Tým Otcom však nie je človek – je ním Boh. Som Božím dieťaťom, čím mám dvojité občianstvo – jedno slovenské a jedno nebeské. A rada by som upozornila tých, ktorí chcú práve túto stránku zavrieť a nikdy sa už ani nepozrieť na môj blog, že tým prídu o jedinečnú možnosť porozprávať sa s niekým, o čom vlastne kresťanstvo je. Bez dogiem (aj tie sú asi nevyhnutné), bez doktrín (ktoré sa však aj tak niekde vtisnú), bez „musíš a nesmieš" (hoci ani bez toho sa úplne nezaobídeme). Predovšetkým však chcem upozorniť na fakt, že si rada prečítam akýkoľvek názor – hoci aj úplne opozitný tomu môjmu. Priama diskusia je vždy lepšia ako osočovanie za chrbtom. Hlavne vtedy, ak človek nepozná všetky súvislosti...

To by azda na úvod aj celkom stačilo. Jedno praobyčajné výnimočné dievča, alebo už žena...no, posúďte sami. Každopádne, môžete sa tešiť na výtvory jednej mysle, dvoch rúk a jednej klávesnice...a ostatných tých počítačových prepojení, o ktorých nemám osobne ani páru.

Teším sa na vás a na vaše postrehy!