Ústupovú cestu si smeráci pritom kliesnia metódou ľahšieho odporu a teda čo najmenších strát, t.j. cez slušnú neodporujúcu menšinu, od ktorej nehrozí významná strata občianskej a voličskej priazne. Túto menšinu tvorí vskutku iba niekoľko stoviek chovateľov, ktorých pes náhodne či ojedinele niekoho pohrýzol a zároveň si títo občania splnili legislatívnu povinnosť oznámiť to obecnému úradu. A na nich má teraz dopadnúť ťarcha niekoľkých nezmyselných, nič neriešiacich a preto zbytočných byrokratických opatrení podľa nového plánovaného zákona.
Ide o zdĺhavý boj Jahňátkovho rezortu sprvu proti niektorým vraj „bojovým“ plemenám psov, neskôr proti nebezpečným a nakoniec už iba proti takým, ktorí už niekoho pohrýzli – smerom k nim je teraz namierená prísna ruka zákona z rozhodnutia amatérskych politikov a nimi dosadených úradníkov. Zvláštnym nepochopiteľným spôsobom: nie prevenciou, ale nápravou ex post, t.j. až po pohryznutí. Predstavme si krajinu, v ktorej by neexistovali vodičské preukazy a politici by ich konečne navrhli ako povinnosť– avšak iba pre tých, ktorí už spôsobili dopravnú nehodu ... Presne takáto je myšlienková(?) línia našich súčasných vládnucich politikov vo sfére ochrany obyvateľstva pred hryzúcimi psami. Smiešna až absurdná.
Posledné návrhy strany SMER a jeho ministerstva sú uvedené – spolu s vecnou kritikou ich návrhu – tu:
http://hatara.blog.sme.sk/c/363851/v-smere-opat-hviezdia.html
Ten, koho zaujíma celá genéza úsilia strany SMER voči hryzúcim i úplne mierumilovným psom môže postupne čítať tu:
http://hatara.blog.sme.sk/c/340799/Agresivita-psa-sa-neda-riesit-zakonom.html
http://hatara.blog.sme.sk/c/314276/vsetko-o-bojovnosti-a-agresivite-nasich-psov-ii-diel.html
