Človiečik hodný poľutovania

Písmo: A- | A+

Pravá podstata konania nášho premiéra a ľudí s podobnými problémami je komplikovaná. Východiska takmer niet. Je ním totiž iba prísna izolácia, tá je však v príkrom protiklade s ich chorobnou túžbou po uznaní zo strany ľudí.

NÁDEJ ZABI AKO PRVÚ! 

Nečakaj, že sa od NICH nedočkáš vecí, ktoré by si od nich nikdy nečakal!

 Na úplne a vyčerpávajúce opísanie zložitého, rozmanitého a pestrofarebného fenoménu, akým je histriónstvo, by asi nestačila ani najhrubšia kniha. Rovnako nemožno nájsť ani výstižnú skratku na jeho stručné či aforistické zhrnutie. Ku spoznaniu podstaty histriónstva sa treba prelúskať rokmi pozorovania, spojenými s nepríjemnosťami, ktoré nás v styku s histriónmi nevyhnutne sprevádzajú. Nikdy nemáte pocit, že ste poznanie tohto fenoménu naplnili úplne – histrióni vás vždy prekvapia niečím novým, nečakaným. Nečakaj, že sa od NICH nedočkáš vecí, ktoré by si od nich nikdy nečakal!

 Naučíte sa však predvídať jednu dôležitú vec: že u histriónov nemožno predvídať vôbec nič a zároveň všetko. Najprv si u nich všimnete nezrovnalosti – nesúlad vnútra s vonkajšími prejavmi – kedy deklarované princípy sú v rozpore so skutkami. Zistíte, že napriek primeranej inteligencii nezvládajú svoj život a situácie v ňom racionálne, ale sa viacej riadia emóciami a konajú prvoplánovo. Neskôr spozorujete, že problémy histrióna spočívajú najmä v jeho prílišnej sústredenosti na seba samého, v poznávacej plytkosti, v nedostatku hlbšieho záujmu o život, dianie a ľudí okolo seba, a teda v absencii vnímania vecí v kontexte, v nedostatku širšieho vzdelania, rozhľadu, nadhľadu, vedúcim často až ku naivite. O svojom JA dokážu hovoriť hocikedy, hocikoľko a s hocikým, sú na seba precitlivení a neznesú akúkoľvek kritiku. Nakoniec zistíte, že dokážu úmorne trápiť seba, rovnako tak aj iných, ba dokonca im najbližších. A že príčinou ich trápení je aj zvláštny rozmer ľudskej existencie – predstavivosť a domýšľavosť. To spôsobuje, že zveličujú a dramatizujú každú drobnosť života, najmä však tie, ktoré sa týkajú ich samých. Potom im už nikto neverí ani v prípade, ak sa im naozaj stane niečo skutočne závažné a oni volajú o pomoc rovnako naliehavo ako mnohokrát predtým, keď o nič nešlo.

 Áno – histriónska porucha osobnosti (nemyslíme tým hysterické prejavy človeka v kritických vypätých okamihoch života) je založená na relatívnom dostatku inteligencie, istej dávke vzdelania, zúženého rozhľadu a na prebytočnej predstavivosti, ktorá dáva trochu zbytočne krídla telu, neschopného lietania a preto neustále tvrdo dopadajúcemu na zem. Úporne by chcelo lietať, pričom sa však doposiaľ nenaučilo ani len chodiť rovno, bez bariel a oporných pomôcok a plazí sa preto ešte stále po zemi...

 Keď ľudí klamem, uveria mi skôr, ako keď im hovorím pravdu.

 Žijú medzi nami svoje hrané štylizované životy, za ktorými utajujú svoju skutočnú podstatu. Nikto ich nedokáže spočítať, keďže pravda o nich je nimi samými rafinovane skrývaná a štatista vždy a všade do pozadia nevidí, ani vidieť nemôže. Ide o druh ľudí, o ktorých by sme často nepovedali, že ide práve o nich. Sú súčasťou tohto sveta a majú v ňom svoje, aj keď často diskutabilné miesto. Tí najhorší z nich zviedli ľudstvo a národy do vojen, katastrof a zapríčinili tak utrpenie a smrť miliónov ľudí. Tí najlepší z nich dokážu vytvárať nezameniteľné, originálne, jedinečné a svojské hodnoty v umení, vo vede i iných odvetviach spoločenského života. Hodnoty, často zrodené z chaosu, ako náhla erupcia v dôsledku náhodného zoskupenia pozitívnych impulzov v ich mysli. No aj tí najúspešnejší z nich sa počas celého života trápia nad vlastným vnútorným chaosom, neschopnosťou dodržiavať princípy, zvolený kontrolný systém nad sebou. Blúdia v labyrinte vlastnej predstavivosti, pretože im chýba schopnosť projektovať a dívať sa na budované chodníčky svojho života racionálne, z nadhľadu a vidieť zároveň do diaľky – na cestách života sa dívajú iba pod svoje nohy v strachu, aby nezakopli. Hoci farboslepí, skladajú si svoju Rubikovu kocku, pri výrobe ktorej však výrobca ešte aj zlyhal a nenastavil konečnú možnosť riešenia, pretože je na nej jeden červený štvorček navyše a jeden modrý chýba – niet však možnosti, ako na to prísť! Aj preto, lebo túto nepodarenú Rubikovu kocku skladajú histrióni napriek tomu, že sú metaforicky „farboslepí“. A radiť od druhých si neradi dávajú. Frustrácia z neúspešného skladania kocky spôsobuje, že sú v neustálom konflikte sami so sebou, kockou i okolím. Nemožnosť dosiahnuť očakávaný výsledok spôsobuje, že neustále menia nedoskladanú kocku za novú a ich tragédiou je, že si z kopy ponúkaných kociek vyberú akoby zlým zázrakom a nešťastnou intuíciou opäť ďalšiu chybnú. Vinu za to hľadajú potichu v sebe, navonok však vinia iných. Aj jedno, aj druhé je pravda – nevedia však o tom. 

 Písať o histriónoch znamená vytrvalé zbieranie čriepkov, z ktorých každý je rovnako dôležitý a významný, nakoľko výsledný tvar v jeho celosti nepoznáme a nie je ani poznateľný. 

 Histrión je slizký úhor, ktorý sa nám vykĺzne z rúk vo chvíli, keď sme si mysleli, že ho pevne držíme, a že si ho dôkladne obzrieme. Je chameleón, ktorý zmení farbu vo chvíli pre neho najpotrebnejšej – teda vtedy, keď sme na pokraji odhalenia jeho skutočnej farby. Zmení nielen farbu, ale celý tvar, vlní a zvíja sa v mori života podľa momentálneho prílivu a odlivu. A ak sa vám ho aj podarí lapiť, bude vás do očí a zanovito presviedčať, že to nie je ON.

 Histrióni sa naivne domnievajú, že ľudia veria dojmu, ktorý na nich takouto pretvárkou vytvárajú. Spočiatku to naozaj účinkuje, časom sa pravda vo väčšine prípadov pomaly prediera na povrch. Oni však pred pravdou utečú a uisťujú seba i druhých o vlastnej verzii pravdy. Každý deň sú schopní vyrukovať s novou verziou pravdy. Ako sa má v tom pozorovateľ vyznať?

 Sú to ľahtikárski a rafinovaní zabijaci. Náhle vo vás bez rozpakov zabijú všetky očakávania, dojmy a nádeje, ktoré vo vás dovtedy zámerne vyvolávali. Majstri prevlekov a pretvárok tak zničia v okamihu všetko to, čo vo vás budovali pre svoju vlastnú a dočasnú potrebu. Hýčkali si vás, aby ste boli čo najtučnejší a im sa tak mohlo ujsť velikánske obdivné sústo.

 Budú sa na vás milo usmievať – až dovtedy, kým sa nenaplní cieľ, ku ktorému ich zámerný úsmev smeroval. Ak im niekde v polčase tejto cesty naznačíte, že napomáhať im pri dosahovaní ich cieľa je z vašej strany už naďalej nemožné, úsmev sa razom zmení na úškľabok, až nenávistnú grimasu. Vedzte, že ste sa v tomto okamihu stali pre nich vzduchom. Poriadne vydýchaným, a preto sa treba urýchlene zbaviť vašej prítomnosti a hľadať osoby s príjemnejším a čerstvejším dychom. „Aha, tuto oproti mne práve voľakto kráča, takže.... nahodím úsmev...“.

 Najväčším problémom histriónov sú oni sami. A sú si aj najväčšou prekážkou pri dosahovaní svojich cieľov.

 Dlhodobá celková nespokojnosť so sebou samým vedie histriónov na jednej strane k neodbytnej a nutkavej požiadavke dospieť k vysvetleniu samého seba, spoznať svoju vlastnú podstatu. Keďže im je vlastná osoba záhadou, na ktorú nenachádzajú vo svojom vnútri vysvetlenie, snažia sa poznatky o sebe samom i hodnotenie svojej osoby nachádzať mimo seba, zo strany iných ľudí. Ľudia sa tak im stávajú celoživotnou drogou so všetkými sprievodnými znakmi závislosti. 

 Forma tejto „ankety“ je však tendenčná a prísno filtrovaná – histrióni sa sústreďujú najmä na kladné hodnotenia ich osoby, najčastejšie neustálym vyhľadávaním prejavov či už úprimnej, ale i nimi nerozlišovanej falošnej priazne zo strany iných, im dôležitých, ale i bežných až úplne cudzích osôb. Často kladú priame otázky štylizované v súlade s očakávanou odpoveďou: „Však som dobrý, však?“ alebo „Však som to dobre urobila...!“ K spoznávaniu svojej, tak záhadnej podstaty sú pre nich vhodní aj jasnovidci, numerológovia, astrológovia, liečitelia (poväčšinou taktiež histrióni), ktorí vedia rýchlo odhadnúť a preveriť, čo ich klient „potrebuje“. Títo, do menovaných funkcií svojvoľne dosadení zruční manipulátori, dokážu dať uspokojivé, hoci v skutočnosti neutrálne odpovede.

 Celková nespokojnosť histrióna so sebou samým ho vedie k túžbe, predstave či vtieravej potrebe zmeniť sa. Skúsenosti ľudstva však ukazujú, že snaha prevratne sa zmeniť je nebezpečná. Dlhoročné márne pokusy zmeniť svoju vlastnú podstatu vedú ku ešte väčšej definitívnej bezmocnosti, až sa takýto človek, ktorý má už tak či tak vtlačenú úzkosť zo seba samého, nakoniec oddá iným, cudzím vplyvom a lákavým aktivitám, v ktorých očakáva spasenie. Napríklad humanitárnym záležitostiam, pomoci chudobným, trpiacim či ochrane zvierat – od týchto aktivít očakáva celospoločenské uznanie. Neraz sa utieka k náboženstvám, najmä však sektám, ktoré mu nie podstatu, ale konanie zmenia po svojom.

 Je niekedy dojímavé, s akou nádejou histrióni celý život očakávali vlastnú zmenu k lepšiemu. Táto nádej sa im stala zmyslom a korením života, v duchu myšlienky Prísľub šťastia je slastnejší, ako šťastie samo.

 Snaha o prevratnú zmenu seba samého však dovedie človeka takmer vždy do slepej uličky. Zmeniť sa chce ten, kto nie je so sebou spokojný, čo môže byť v niektorých líniách života čiastočne pozitívne. Histriónovi dlho trvá, kým príde na to, že to v očakávanej, zveličenej a revolučnej miere nie je možné. Najčastejšie to je pre neho potom trápenie na celý život. Nastupuje trvalý pocit strachu zo seba samého, končiac tichou rezignáciou osamote, v opustenosti. 

 Odporný plazivý strach sa ako tieň neustále ťahá za ľudským pokolením a i za každým jedincom – má tisíc podôb, tisíc zrodov a ani jednu smrť. Schopnosť zahnať vlastné tiene.

Skryť Zatvoriť reklamu