Reálne o Ukrajine

Nuž... začína to byť možno trochu inak, ako to denne čítame. Typovo "horliví ochrancovia vlasti" na Ukrajine už počas troch rokov svoj vlastenecký potenciál potvrdili a využili naplno - dnes sú buď mŕtvi alebo invalidi, malé percento z nich aj naďalej statočne bojuje v prvých líniách. Ibaže takéto sebaobetovanie sa v prospech slobody a vlasti nemožno automaticky očakávať od väčšiny mužskej populácie. Najmä keď majú presné informácie o hrôzach vo frontových líniách, o percente úmrtnosti, invalidity - nie každý je bezhranične statočný, nie každý ma v hlave predstavu bojovať za vlasť. Tak je to všade na svete. A nejde vždy o zbabelosť v pravom slova zmysle - ide o strach o rodiny, príbuzných a aj o SEBA. Preto si - domnievam sa - už značná časť ukrajinskej populácie hovorí, že radšej žiť hoci aj pod ruskou čižmou - ale žiť!
Zelenskij ich ešte donedávna dráždil principiálnym postojom a plánom vytlačiť Rusov za hranice Ukrajiny a vrátenie Krymu, čo je zatiaľ vojensky nedosiahnuteľné. Našťastie, postupne od tohto medializovaného programu ustupoval.
Je mi smutné napísať, že načo budú Ukrajincom - keby sa to naozaj podarilo - tie Rusmi dobyté (a zbytkovými Rusmi ešte obývané), no totálne zničené mestá na východe Ukrajiny - rovnako platí načo budú Rusom? Len na to, aby sa chorý Putin utešoval, že ich dobyl.
Rusi, a popravde ani Ukrajinci, nemajú nemeckú húževnatú mentalitu, keď tí po vojne tehličku po tehličke ukladali z rozbombardovaných domov na kôpky a potom stavali domy nové.
V prvom rade: donútiť Putina spojeným vojenským úsilím (Európa, svet) zastaviť front vplyvom vojenskej prevahy, presily.
A potom za tejto vhodnej diplomatickej situácie tvrdo trvať na vrátení Krymu.
Kiež by sa tak stalo....