Ajáj Laco, vyviedol si posledný prúser... Aj ja Tebe. Si vravel, že pred smrťou sa ešte raz stretneme, no nestihli sme.
Po Belovi Kapolkovi a Paľovi Siskovi si ďalší element z našich skvelých chatársko-nosičských čias, ktorého zgniavila váha vlastného bytia - a to aj napriek tým kilám (čo kilám: tonám, čo tonám: stovkám ton), ktoré si na chrbte vynosil. A to prosím, bez chorôb šliach a kĺbov, ktorými ostatní tatranskí nosiči neraz doživotne trpíme. Beránek tiež netrpí: ten to má totiž v mene. Rovnako ako Kulanga, ktorý síce genézu odolnosti vyplývajúcu z priezviska nemá, ale stal sa jej zakladateľom. Kulanga = odolný. Čo si všeličo nastváral a odolával potom kritikom tajným úsmevom, to sa stáva v histórii ľudstva zriedka. Tebe zázrakom odpustili toľko vecí a prúserov, čo by sa iným nepodarilo. Nazbieralo sa ich toľko, že tú vynášku s nimi by si zvládol len tak-tak.
Ale teraz pekne: svojskosť Tvojho pohľadu na život, ženy, politiku bola nezabudnuteľná a bola výsledkom Tvojej írečitej letory. Miloval si ženy inštinktom živočíšneho samca a nachádzal si ženy, ktoré to vnímali rovnako. Miloval si Slovensko kmeňovým inštinktom príslušníka kmeňa Slovákov. Miloval si atletiku, pretože si v nej a v atlétoch nachádzal seba samého, pretekára na dlhé i krátke trate, ba ani vrh guľou Ti nebol cudzí. Miloval si šport, ako fenomén súťaživosti a uznania športovcom za ich posadnutosť, zápal, húževnatosť. Rovnako Ťa však obdivovali oni tiež. Videl som, ako sa Ti „klaňal“ Jožko Plachý, Zaremba, Železný. Vrana k vrane, legenda k legende.
Modré žmurkavé oči a k tomu snaha stručne vyjadriť svoj názor (veľký kecálek si nikdy nebol), pričom sme niekedy úporne pátrali po skrytej myšlienke, za čo si nás vždy ihneď zdrbal, však mali svoje dôvody. Veď uznaj: povedať pri objednávke čašníkovi, že chceš „dve paličky“ (to akože párky) a jeden „tmavý“ (to akože rum) bolo čarokrásne a nezabudnuteľné, nakoľko vyriecť v Tvojom podaní nie celkom zreteľné R a umné a vynachádzavé nahrádzania slovíčka, v ktorých sa toto odporné písmenko vyskytovalo, sa stali taktiež legendárnymi. Ale, beťah jeden, raz, keď sme pili na Kapolkovom pohrebe, si zreteľne a bez kontroly vyriekol dve R za sebou. „Raz všetci zomrieme a pripime si nato...“
Takže pvipíjam!
