Nie každý je človek na správnom mieste. Žiaľ. Ale prečo sa stretávame v tak dôležitom sektore, ako je zdravotníctvo s nevhodným prístupom, neochotou, neprofesionálnym prístupom? Samozrejme sú aj výnimky.
Lekári sú asi prepracovaní, frustrovaní, možno nedocenení. Nič to však nemení na tom, že ich potrebujeme a sme na nich plne odkázaní. Stretla som sa dokonca so slovnou agresiou, urážkami, pohŕdaním. Určite nie som jediná.
Rada by som týmto článkom poďakovala všetkým lekárom s ľudským prístupom, ktorí robia svoju prácu radi a ochotne. Naopak, ostatní by sa mali zamyslieť nad svojim prístupom, a v prípade vyhorenia radšej vyhľadať odbornú pomoc.
My, sociálni pracovníci tiež patríme k pomáhajúcim profesiám a som presvedčená, že naozaj chceme ľuďom pomáhať, či je to bezdomovec, senior a podobne. Mnohokrát sa stretávame s ťažšími "prípadmi" po stránke sociálneho statusu. Prečo to my dokážeme?
Ďalšou etapou sú zdravotné sestry. Ja nechcem byť príliš kritická, ani subjektívna, ale mnohokrát mám pocit, že tety od kravičiek sú na tom inteligenčne lepšie, a čo sa týka etikety, taktiež. Predom sa ospravedlňujem tým "normálnym".
Budem rada, ak sa k mojim názorom vyjadríte, či ich zdieľate, alebo máte len pozitívne skúsenosti.
