...ako napríklad v máji toho roku.
Podľa nových pravidiel sa vyraďujú z evidencie uchádzači o zamestnanie, ktorí pracujú na dohodu dlhšie ako 40 kalendárnych dní, alebo zarábajú na spomínanú dohodu nad 200 euro brutto (po zaokrúhleni).
Teda klesá u nás naozaj nezamestnanosť, alebo je to len umelo vytvorený fakt - nástroj politiky zamestnanosti...?
Ďaľšim nástrojom na lepšie uplatnenie sa na trhu práce je vzdelávanie nezamestnaných. Vyberiete si akreditovaný kurz, ktorý by vám mal úrad následne preplatit.
Zo skúsenosti viem, že to tak celkom nie je. Musíte spĺňať mnohé kritériá, aby tak bolo. Napríklad nižší, alebo naopak vyšší vek, nízke vzdelanie, dlhodobá nezamestnanosť a podobne. Skúsme si teraz predstaviť takéhoto človeka. Napríklad teda, má nízke vzdelanie (ZŠ), okolo (alebo do) 25 rokov a doteraz nepracoval. Prečo má základné vzdelanie a prečo nepracoval? Nie je priebojný, nevie komunikovať, presadiť sa, alebo nechce pracovať? Životné okolnosti mu nedovolili vzdelávať sa, alebo sa mu nechcelo, alebo na to nemal inteligenčný potenciál? Pravdepodobnejšie budú asi možnosti, nechcelo sa mu, nemá na to potenciál a podobne. Však?
V prípade staršieho človeka... má význam sa ešte vzdelávať? Buďme realisti. Koľkí v tomto veku v tom budu vidieť zmysel, a koľkí budú mať chuť?
Ak rozmýšľate ako ja, zhodneme sa, že to celkom nevychádza. Jednoducho povedané, táto pomoc je pre ľudí, ktorí o ňu nestoja. Ľudia, ktorí by o ňu stáli, budú mať vzdelanie a chcú na sebe ďalej pracovať, budú v zrelom veku na to, aby vedeli, čo chcú a kam smerujú. Lenže takí nespĺňajú kritériá...
Pomáhame teda vôbec? A komu, keď nie tým, ktorí o to stoja...?
