Výhrady voči textu dokumentu Charta Marihuana 2007 možno zhrnúť do dvoch skupín:
1. oponenti si vyhlásenie prečítali povrchne a v rýchlosti usúdili, že jeho cieľom je samoúčelná legalizácia marihuany;
2. oponenti sa príliš detailne zaoberajú negatívnymi účinkami konzumovania marihuany a uniká im podstata problému.
Zmysel vyhlásenia spočíva predovšetkým v kategorickom odmietnutí kriminalizovania marihuany - najmä v súvislosti s tým, že Štát zarába nekresťanské peniaze na spoločensky vysoko nebezpečnej návykovej látke - alkohole - ("dělá machra a hajzl má na chodbě...") ktorý má "vyskúšané" záporné účinky tak zdravotné ako aj sociálne. Polemizovanie o tom, čo je viac alebo menej škodlivé - či "tráva" alebo chlast - však v tejto súvislosti vôbec nie je namieste.
Rozhodne trvám na tom, že nie je o nič príjemnejší pohľad na ožraté prasa ako na niekoho, kto sa extrémne zhulil trávou. Faktom však je, že si nepamätám na žiadnu správu z čiernej kroniky, v ktorej by sa písalo, že XY po požití marihuany vraždil alebo páchal iné nezmyselné násilie...
Podstata problému totiž je niekde celkom inde - v zištnom úsilí štátu zabezpečiť si zisky z akejkoľvek závislosti pre seba. Týka sa to alkoholu, tabaku a v inom kontexte aj pohonných hmôt či výherných automatov. Všimnime si, že KAŽDÁ z uvedených komodít pre svoj vznik potrebuje relatívne náročné výrobné technológie, čiže je vysoký predpoklad, že Štát vďaka tomu má výrazne zjednodušenú ich kontrolu a teda aj zdaňovanie. Preto sú legálne."Tráva" je z pohľadu Štátu problematická hlavne v tom, že na jej výrobu nie sú potrebné prakticky žiadne technológie, a teda jej produkciu a konzumáciu nemožno zaťažiť efektívnym výberom výpalného.
Treba si uvedomiť, že Slovenská republika je najväčšia skupina organizovaného zločinu, aká operuje na území Slovenska. Hlavné ťažisko jej činnosti spočíva v dokonale zorganizovanom vynucovaní platieb za poskytované nekvalitné služby, z ktorých by si nikto z nás možno 90% neobjednal. Neochotu platiť nemilosrdne trestá - tresty za neplatenie daní sú druhé najvyššie hneď po trestoch za vraždu, čiže za znefunkčnenie kolieska zo súkolia na koordinovanú tvorbu HDP.
V tomto svetle je zrejmé, že problém marihuany nespočíva v jej negatívnych zdravotných či sociálnych účinkoch - ktoré bezpochyby aj ona má - ale v tom, že kde sa "hulí", tam sa spravidla nekonzumuje alkohol a tabak, čiže štát prichádza o príjmy. Iný dôvod na ostrú policajnú perzekúciu konzumentov marihuany, ako je udržanie štátneho monopolu na omamné látky, v skutočnosti neexistuje.
Vo vyhlásení Charta Marihuana 2007 sa nikde nepíše, že je správne konzumovať "trávu", ale ako jeho autor som sa rozhodne postavil na stranu obetí štátnej nenažranosti - nech už si štát svoje nezmyselné represie odôvodňuje akokoľvek. Jeden z diskutujúcich môj postoj - a už aj postoj desiatok ďalších, ktorí sa k vyhláseniu pripojili - prirovnal k postoju J. F. Kenedyho, ktorý v čase totálnej izolácie Západného Berlína boľševickými armádami v pamätnom prejave vyhlásil: Som Berlínčan...
Presne vystihol podstatu vyhlásenia Charta Marihuana 2007 .
