O každom druhu represie možno povedať, že nemôže mať pozitívny cieľ. Po prvé, pozitívne ciele nemožno dosahovať použitím negatívnych prostriedkov. Po druhé, represia je zreteľne viditeľným kŕčom, prejavom bezmocnosti. A ako taká teda je netvorivá, ba naopak deštruktívna. Súčasná oficiálna drogová politika štátu vykazuje známky pokrytectva a schizofrénie. Prakticky nikto z kompetentných si nekladie otázku, prečo medzi nami žijú jedinci, pre ktorých je dôležitejší únik z reality, než tvorivý prístup k nej. Namiesto zodpovedných úvah si situáciu zjednodušujú obuškovým prístupom, namiesto úprimného záujmu o hľadanie príčin problému volia najprimitívnejšie "riešenie" - kriminalizovanie konzumentov a trhovo sa správajúcich dílerov.
Na jednej strane sa štát ako kľúčový aktér drogovej scény nerozpakuje zarábať miliardy na preukázateľne škodlivých návykových látkach, na druhej strane z nepochopiteľných dôvodov stavia mimo zákon nenávykové prírodné produkty, nachádzajúce čoraz väčšiu obľubu najmä u mladých ľudía ktoré v tejto subkultúre vytláčajú síce oficiálny, ale neporovnateľne škodlivejší - no vysoko zdanený - alkohol. Myslím samozrejme hlavne marihuanu.
Na Slovensku sú takmer 2 milióny fajčiarov. Vážne problémy s alkoholom má najmenej 40 000 ľudí a ročne sa protialkoholickej liečbe podrobí asi 15 000 z nich. Ako nedávno uviedol spravodajský portál Aktuálne.sk, skúsenosť s ilegálnou drogou má u nás 24% populácie a zo závislosti - v drvivej väčšine prípadov išlo o "tvrdé" drogy - sa liečilo necelých 2 000 pacientov.
Uvedených 24% z celkovej populácie v sebe zahŕňa prevažne mladých ľudí vo veku od 16 do 25 rokov - vyjadrené množstevne ide o viac ako milión tristotisíc (!) osôb. Iná štatistika zase uvádza, že z uvedenej vekovej kategórie vyše 80% je aspoň príležitostnými konzumentami marihuany. Podiel konzumentov "tvrdých" drog je z celkového množstva zanedbateľný.
Zhrnuté - každá doterajšia vláda otvoreným kriminalizovaním a neustálou policajnou represiou viedla občiansku vojnu proti takmer celej jednej generácii vlastných občanov, ktorí sa ako slobodní a svojprávni ľudia v našej nepochybne drogovej spoločnosti rozhodli uprednostniť marihuanu pred alkoholom.
Asi väčšina z nás vie, aké peklo na zemi vie svojmu okoliu a v konečnom dôsledku aj sebe pripraviť alkoholik. Média takmer denne informujú o tragédiach v hlavnej úlohe s alkoholom - o utrpení v rodinách, dopravných nehodách, zbytočných úrazoch, agresivite opilcov... Ešte nikdy nikde som sa však nedočítal, že by podobné tragédie akokoľvek súviseli s marihuanou. A paradoxne štát bez najmenších rozpakov na alkohole zarába, no konzumentov marihuany bezdôvodne prenasleduje.
Vízia novej drogovej politiky v sebe zahŕňa predovšetkým zásadnú zmenu v prístupe. To znamená upustenie od kriminalizovania predovšetkým konzumentov marihuany a presmerovanie pozornosti (a v neposlednom rade peňazí daňových poplatníkov!) na zvýšenie vzdelanosti cieľových skupín. Väčšia časť tých, ktorí majú s drogami vážnejšie problémy, sa do nich okrem hľadania únikových ciest z reality dostala aj kvôli zúfalej neinformovanosti. Napríklad: ak by som v očiach svojich detí zavádzajúco démonizoval marihuanu a oni by sa neskôr presvedčili, že som ich podvádzal, neuveria mi ani to, že pervitín je vysoko rizikové svinstvo - a kdesi v partii by mohli urobiť prvý krok do prázdna. Aj obyčajným kuchynským nožom možno odkrojiť chlieb, ale aj podrezať hrdlo. Preto je potrebné naučiť s ním deti majstrovsky narábať, nie ho pred nimi skrývať a vymýšľať si o ňom hlúposti. Mimochodom, keď moja dcéra mala rok a práve bola vo veku svojich prvých "veľkých objavov", posadil som si ju na kolená, podal jej do rúk obrovský nôž, ktorý práve chcela zvedavo uchmatnúť z kredenca. Hrala sa s ním asi tak minútu - a na svete bolo o jedno "tajomstvo" menej... Viac si nôž nevšimla, pretože pre ňu stratil čaro zakázaného ovocia.
Drogy totiž nie sú primárnym zlom; nebezpečnými sa stávajú vtedy, keď sú užívané bezhlavo. Tak alkohol ako aj marihuana - i keď sa pochopiteľne dá žiť aj bez nich - majú svoje nepopierateľné pozitívne účinky tak v zdravotnej ako aj v sociálnej oblasti, keď ich konzument užíva striedmo. Ak ale niekto každodenne vydrúľa desať poldecákov, kráča po ceste do svojho osobného pekla. Podobne hlúpo sa správa aj ten, čo denne "vyhulí" 10 jointov. Z päť a polmiliónovej populácie však jednoznačne ide o výnimky, kvôli ktorým je prinajmenšom nemiestne alkohol alebo marihuanu zakazovať, či kohokoľvek v súvislosti s ich konzumáciou kriminalizovať.
Múdry politik by mal akceptovať realitu a netvoriť legislatívu na základe predsudkov, pretože takým postojom spoločnosti narobí oveľa viac škody ako úžitku. No a zneužívanie polície hlupákmi na permanentnú tichú občiansku vojnu proti štvrtine populácie by sa už mohlo stať legitímnym dôvodom na kampaň občianskej neposlušnosti.
