Súčasný stav možno pokojne definovať ako úplnú nadvládu politických centrál: len ten, kto „drží líniu“ bez ohľadu na širšie aspekty, má šancu dostať sa na kandidátku a zasadnúť v parlamente. O personálnej zostave však v zásade rozhodujú úzke skupiny straníckych verchušiek. Výber kandidátov je zúžený na čisto stranícke kritéria. To by napokon bolo v poriadku, keby existovali nejaké alternatívy, reálne možnosti politickej sebarealizácie nezávislých uchádzačov o dôveru voličov. A tie v súčasnosti neexistujú.
Keďže jediným volebným obvodom je celé Slovensko, naozaj nezávislý kandidát bez mohutnej finančnej podpory niektorej z lobistických skupín, nemá jednoducho najmenšiu šancu zložiť 500 000,- Sk povinnú predvolebnú kauciu, zaplatiť predvolebnú kampaň, stať sa známym a vôbec byť voči zabehnutým politickým stranám konkurencieschopným.
Voľby podľa teraz platného volebného zákona sú krajne nespravodlivou fraškou, a preto som tie posledné aktívne ignoroval. Vhodnejšia a účinnejšia forma protestu podľa môjho názoru v danom čase k dispozícii nebola.
Súhlasím s názorom, že demokracia nie je ideálnym zriadením, no nikto nič lepšie nevymyslel. Avšak netreba zabúdať, že demokracia má viacero aspektov, viacero možných podôb. Slovenský volebný zákon by mal prejsť niektorými zásadnými zmenami prijatím najmenej týchto zásad :
Zmena pomerného volebného systému na väčšinový,
„rozpustenie“ jediného celoplošného volebného obvodu na toľko obvodov, koľko je v parlamente poslancov, čiže na 150,
zrušenie diskriminačnej polmiliónovej volebnej kaucie.
Novela volebného zákona v uvedenom duchu výrazne obmedzí moc straníckych centrál a tým aj vplyv záujmových skupín. Keďže jeden volebný obvod bude zahrňovať len približne polovicu priemerného súčasného okresu, otvorí reálnu možnosť súperenia nezávislých osobností proti kandidátom so straníckou podporou. A azda najdôležitejším dopadom bude reálna možnosť voličov odvolať poslanca, korý sa spreneverí svojim predvolebným sľubom. V súčasnosti totiž na zvolenie poslanca NR SR teoreticky stačí jeden hlas. Na jeho odvolanie by však bolo potrebné referendum s nadpolovičnou účasťou všetkých oprávnených voličov a z nich by viac ako polovica musela hlasovať za odvolanie konkrétneho poslanca.
Či je tento krikľavý nepomer v súlade so zdravým rozumom a spravodlivosťou, je zrejmé. Otázka však znela, komu súčasná volebná legislatíva slúži predovšetkým: logicky vedeniam politických strán, podporovaných finančne silnými politickými investormi. Súčasný volebný zákon natrvalo konzervuje ich monopolné postavenie na politickom trhu a z politickej súťaže vylučuje kohokoľvek iného.
Máme takmer celé štyri roky, aby sme vyvinuli občiansky nátlak, potrebný na načrtnutú zmenu volebného systému. Dúfať, že sa dominantné strany svojho monopolného postavenia vzdajú dobrovoľne a bez veľmi silného občianskeho tlaku, by totiž bolo iluzórne. Hľadajme cestu a spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť. Keď sa to podarí, zase raz pôjdem voliť. A rád.
