Prvý úradný záznam hneď po zápise do cirkevnej matriky vo Varíne sa o mladom mužovi Jurajovi Jánošíkovi zmieňuje v súvislosti s tým, že ako príslušník cisárskej posádky bytčianskeho zámku pomohol utiecť väznenému zlodejovi Tomášovi Uhorčíkovi. Pomerne majetnému Jánošíkovi seniorovi sa podarilo syna draho vykúpiť z armády, no junior, člen vrstvy terchovskej "zlatej mládeže" podľa všetkého nemal ktovieako vyvinutý zmysel pre poctivú robotu, a tak namiesto ďalšieho zveľaďovania rodinného hospodárstva sa začal venovať pašovaniu koní z Poľska vo väčšom rozsahu. V tých časoch to bola činnosť dosť podobná činnosti dnešných "autičkárov", pretože nejedného prepašovaného koňa jednoducho nekúpili.
Počas sezón 1711 - 1712, keďže kolega Tomáš Uhorčík sa "stiahol", Jánošík prevzal vedenie gangu, pribral ďalších kumpánov, skvalitnil svoju spravodajskú sieť a aktivity rozšíril o lúpežné prepadnutia prevažne ľudí z nižšej strednej triedy. Na naozajstných boháčov si Jánošíkov gang pochopiteľne nikdy netrúfol, pretože boli príliš dobre chránení.
Pri triedení koristi Jánošíkovci uprednostňovali ľahko použiteľné peniaze a šperky. I keď neskladnejšiu časť svojich lúpežníckych prebytkov - potravín a spotrebného tovaru - tzv. zbojníci občas nechali napospas náhodne okoloidúcim chudákom, Jánošíkova skupina organizovaného zločinu, ako všetky podobné zoskupenia - bola všeobecne považovaná za parazitujúci a ohrozujúci faktor. Morálny kódex výpalníkov a notorických zlodejov zo začiatku 18. storočia sa totiž v zásade nijako nelíšil od morálky tých dnešných - s funkciami či bez nich.
A práve skutočnosť, že verejnosť zbojníkov s obľubou udávala vrchnosti, sa po necelých dvoch rokoch stala Jánošíkovi osudnou. Nuž čo, aj dnes aj v tých časoch platilo, že život mafiána je krásny, ale krátky... Jánošík si užil iba dve rozšafné zimy na vzdialených lazoch, kde obdarovával dievčence prstienkami (hľa, kam až siaha najstaršie remeslo!). Po prvom uväznení v Hrachove (1712) sa mu ešte podarilo skorumpovať stráže, no z druhého väzenia ho v marci 1713 už odviedli pred súd a odtiaľ na popravisko.Tomáš Uhorčík, ktorý sa v závetrí dva roky usiloval legalizovať svoje príjmy z predchádzajúcej trestnej činnosti a stať sa ctihodným občanom, ho prežil iba o jeden deň a tiež skončil na popravisku.
Iba niekoľko týždňov po tom, čo sa generálny prokurátor Dobroslav Trnka spravodlivo rozčuľoval, že média glorifikujú príslušníkov organizovaného zločinu (popri tom im však len objektívne dávajú priestor na vyjadrenie sa k neraz stupídnym policajným obvineniam), mu parádnu ranu zasadil sám premiér. Róbert Fico sa totiž v Martine otvorene prihlásil k organizovanému zločinu. Prinajmenšom mentálne. Z hľadiska tejto optiky sa mnohým krokom tejto vlády už nebudem čudovať...
