Keď masy zistia, že rôzne korigované učenia utopených, sťatých, ukameňovaných či ukrižovaných poslov Pravdy v praktickom živote akosi nefungujú (práve kvôli ich korektúram) a svet sa nie a nie zmeniť, takpovediac cyklicky ich prepadne túžba po radikálnych zlepšeniach. Vtedy po celých vreciach nanosia svoje volebné hlásky v prospech najrôznejších lotrov, roniacich krokodílie slzy nad všeobecnou biedou a sľubujúcich instantný raj bez vlastného pričinenia či nebodaj zodpovednosti. V radostnom ošiali si potom masy navolia svojich Stalinov, Hitlerov, Ficov, Moralesov, Mečiarov... Za okamih sa síce trpko sklamú, no v krátkom čase vstanú noví hlásatelia rajov na Zemi, aby vrecia s volebnými hláskami prekopŕcli na svoju stranu. A masy s nadšeným revom radikálne zmenia kurz, aby opäť naleteli. Takto vyzerá spoločenské perpetum mobile.
Múdry človek kráča vyrovnaným krokom a blázni okolo neho tancujú dobové tance, napísal kedysi Franz Kafka. Pozorujúc realitu – aj tú slovenskú povolebnú – usudzujem, že keď Budha pred dvapoltisícom rokov zistil, že príčinou utrpenia človeka je, že žije ako keď si námesačný neuvedomuje, čo robí, dovidel až do Európy dvadsiateho prvého storočia. Alebo platí Einsteinovo ...vesmír a ľudská blbosť sú nekonečné... no vesmírom nie som si úplne istý?
