Odvaha znamená nedržať sa striktne nijakej viery či názorov, sprostredkovaných inými ľuďmi, ale ponárať sa do vždy novej a nepredvídateľnej prítomnosti. Odvaha znamená mať radosť z nebezpečného života v zmysle: bez pocitu bezpečia, bez túžby po pohodlí, ktoré ľudstvo tak degenerujú.
Oshove názory na to, ako by mohol (a mal) vyzerať bežný každodenný život, nevyhnutne museli dôkladne pohnúť žlčou nie len rôznym ľavicovým "sociálnespravodlivým" úchylákom a podvodníkom, ale aj (tradične) toporne sa tváriacim konzervatívcom. Teórie "štátu a práva" sa pod letmým dotykom Oshových lakonických a úsmevných komentárov znenazdajky rozsýpajú ako domčeky z kariet; zo zdanlivo nepriestrelných a osvedčených "návodov na použitie spoločnosti" v okamihu zostáva sotva popol a prach.
Neštylizoval sa do pozície neomylného guru, odmietal dávať ľuďom pocit istoty. Naopak, bol hlboko presvedčený, že najväčším prínosom pre zmäteného človeka, ktorý si za ním ako za autoritou príde potvrdiť nejakú tú svoju malú ľudskú vieru či presvedčenie, je úplné rozdrvenie aj posledných zvyškov akéhokoľvek druhu istoty, čím sa mu otvorí jedinečná šanca na "samovytvorenie" od základu novej osobnosti na zelenej lúke, zrelej a sebavedomej individuality, oslobodenej od mätúcich lží a klamných ilúzií, ktorými ho od narodenia omotávala "spoločnosť". Vyhlasoval, že každý, kto komukoľvek ponúka akúkoľvek instantnú pravdu a istotu - politik, učiteľ, kňaz, rodič atď. - pácha na ňom najväčší zločin zo všetkých zločinov. Vmanipulováva ho totiž do postavenia nesvojprávneho, degenerujúceho a nevedomého vykonávateľa cudzej vôle. Osho správne postrehol, že prevažujúci spoločenský systém je založený na metódach, vhodných najviac ak pre bezproblémový chod veľkokapacitných kravínov či výkrmní brojlerov. Pre Človeka, ktorý v sebe nájde dostatok odvahy BYŤ ČLOVEKOM, je však absolútne neprijateľný.
Som presvedčený, že každý má neodňateľné právo hľadať pravdu o svete na vlastnej ceste a aj to robím. A že s našou spoločnosťou, euroatlantickou civilizáciou vo všeobecnosti, je niečo v zásadnom neporiadku. Chýba jej sloboda na prosté dýchanie.
Hoci Osho, podobne ako Sokrates, nikdy nenapísal žiadnu knihu, vyšli desiatky publikácií, prepisov jeho "hovorov" k tým, čo ho chceli počúvať. Odporúčam, aby ste si ich prečítali, ten filozofický uragán bezbrehej slobody, ohraničenej len stopercentnou osobnou etickou zodpovednosťou, nepochybne osloví každého, kto nepotrebuje v komickom pozore s rukou na srdci vrtieť chvostom pred kusom handry, trepotajúcom sa vo vetre, nebojí sa nebyť súčasťou davu, kto má oči a chce vidieť, má uši a chce počuť.
Osho bol Osho - jedinečný, svojrázny. Na tejto planéte je ešte takmer 7 miliárd "tých druhých". Akí sme, akí chceme byť?
Nezabudnime, že "nie je dôležité vedieť, odkiaľ ideme, nie je dôležité vedieť, kam ideme, dôležité je vedieť, že ideme s pocitom radosti. Pretože ak ideme s radosťou, nemôžeme ísť zle" . A usmievajme sa, úsmev predsa odstraňuje duševné kŕče! :O)
P.S. Kliknutím na "KARMU" pošlete pozdravné posostvo Oshovi tam, kde sa raz určite stretneme! :O))))
OSHO a tí druhí
Osho Rajneesh (1931 - 1990), charizmatický Ind, bol iniciátorom "neželateľného a problematického" názorového prúdu, ktorého ústredným motívom sa stala nadhľadová, no obsahovo zdrvujúca kritika organizácie spoločnosti a organizovaných náboženstiev. Počas života inšpiroval vznik dvoch experimentálnych komunít v americkom Oregone a indickej Poone. Svojim učením "rozgágal" toľko trafených husí, ako v našej ére asi málokto. V polovici osemdesiatych rokov sa stal neželanou osobou v USA, odkiaľ bol dokonca deportovaný. Existuje podozrenie, že počas väznenia pred deportáciou mu boli v strave podávané pomaly pôsobiace rádioaktívne jedy, na následky ktorých aj neskôr zomrel. Ak je toto podozrenie pravdivé, americký establishment sa pokúsil preukázať establishmentom všetkých krajín neoceniteľnú službu. Podstatou Oshovho učenia totiž je presný opak socializmu či konzervativizmu, ktorý nezaujímavo stavia na už osvedčených hodnotách; Osho nabádal k vnútorne slobodnému životu ako permanentnému dobrodružstvu bez strachu zo zajtrajška, kategoricky odmietal politické či cirkevné autority "zo zákona" či zo zvyku, inšpiroval k uvedomeniu si jedinečnosti a plnej zodpovednosti jednotlivca. Tvrdil, že č
