Dovôdy sú jednoznačné.
1. Ak štát nie je dobrovoľnou zmluvou a ak občan nemá na výber, je štát diktatúrou. Ak by čitateľov premáhalo nutkanie Danielovi oponovať, pre každý prípad uvediem právny argument, ktorý jeho názor potvrdzuje: je ním Ústava SR, v ktorej sa uvádza, že Slovenská republika uvoľní svojho občana zo štátneho zväzku, ak tento doloží potvrdenie o tom, že následne bude prijatý do iného štátneho zväzku.
Štát teda legislatívne poníma občana ako nevoľníka, ktorý v nijakom prípade nesmie zostať bez „pána“. Je škandalózne, ak si túto skutočnosť uvedomíme v súvislosti s tým, že v našej oblasti nevoľníctvo zrušil cisár Jozef II. na sklonku 18. storočia, a že zrušenie poddanstva bolo najdôležitejším výdobytkom revolučného roku 1848. Ak si v 21. storočí robí právnická osoba – štát - v zásade vlastnícke nároky na ČLOVEKA, je to prinajmenšom podivuhodné.
Policajný viceprezident Jaroslav Spišiak sa pred časom v jednej relácii Pod lampou preriekol, že polícia má v Bratislave vážny problém pri svojom úsilí kriminalizovať subjekty, poskytujúce ochranu nočným podnikom. Podľa viceprezidenta PZ je to preto, že prevádzkovatelia nočných podnikov sú s bezpečnostnými službami súkromných firiem oveľa spokojnejší, než s prácou polície, ktorú v prípade problému s nespratným hosťom radšej ani nevolajú.
Je pochopiteľné, prečo má štátna moc eminentný záujem súkromné bezpečnostné služby kriminalizovať – okato šliapu na najcitlivejší otlak štátneho monopolu na bezpečnosť občanov. Ak by trend spontánnej „privatizácie“ vnútornej bezpečnosti naďalej silnel, čo sa za normálnych okolností dá predpokladať, nositelia štátnej moci vo všeobecnosti by stratili jeden z najdôležitejších, ak nie úplne najdôležitejší argument na svoje elitné postavenie.
Podobné je to aj s ďalšími aspektami sféry, ktorú nazývam „paralelnou ekonomikou“. Súkromný sektor vo všetkých sférach dáva štátu na frak a čím viac sa od štátu dištancuje – napríklad rôznymi postupmi na zabránenie zdaneniu – tým funguje efektívnejšie. To, z určitého uhla pohľadu pochopiteľne, štát nemôže strpieť, pretože samofungujúci efektívny ekonomicko – sociálny mechanizmus mimo jeho kontroly krikľavo dokazuje, že štátna moc je neefektívna a nezdravými zásahmi spoločnosť obmedzuje v jej zdravom prirodzenom vývoji.
Preto štátna moc z obavy zo straty svojho monopolného postavenia vytvorila mýtus o organizovanom zločine.
Mimoriadne zaujímavá je skutočnosť, že keď média píšu o niektorej z lokálnych nezávislých ekonomických štruktúr (štátna moc ich nazýva, napríklad, zámerne dehonestujúcim výrazom „mafia“) a opýtajú sa na názor miestnych obyvateľov, tí sa vo väčšine prípadov o ich predstaviteľoch vyjadrujú pozitívne – dávajú prácu množstvu ľudí, štedro prispievajú na rôzne formy charity atď. Z uhla pohľadu štátu však sú ekonomickými zločincami, pretože tak nekonajú prostredníctvom štátnych peňažných tokov, na ktorých sa môžu priživovať politici. Čo je z hľadiska potrieb miestnych obyvateľov jednoznačným pozitívom, to štát v pozícii ohrozovaného druhu kriminalizuje. Otázne však je, prečo by štát mal mať akýkoľvek druh monopolu, zo zvyku?
Zdôrazňujem, že predchádzajúci odsek sa týka skutočných nezávislých ekonomických štruktúr, nie kadejakých tupých násilníkov, vydávajúcich sa za mafiánov. I keď na druhej strane treba otvorene priznať, že ani najkrvavejšia mafiánska úderka svojou násilnosťou štátu nesiaha ani po členky. Len za posledných sto rokov zahynuli vo vojnách, do ktorých jednotlivé štáty pomocou propagandy a nútenej mobilizácie z moci úradnej nezmyselne nahnali svojich vlastných občanov, desiatky miliónov ľudí. Doplácali na zlyhávanie politických elít. Mimochodom, tieto všeobecne známe fakty by mali byť dostačujúcim argumentom, že ak sa chceme vo všeobecnosti cítiť bezpečnejšie, štátnej moci je nevyhnutne potrebné odobrať právomoc na vyhlásenie mobilizácie. Sami politici sa s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, medzi sebou biť nepôjdu. :O)
Daniel tvrdí, že rovnosť štátu a jednotlivca pred zákonom je nezmysel, pretože štát je zákon. Bohužiaľ, má pravdu. Avšak táto pravda zostane pravdou len dovtedy, kým počet slodomyseľných ľudí, ktorí sa neboja niesť zodpovednosť sami za seba, nedosiahne kritické množstvo a neotočia sa štátu chrbtom. Som hlboko presvedčený, že súčasný spoločenský systém centrálne organizovaných štátov je historickým prežitkom a je vo vážnej kríze, podobne, ako pred ním systém feudálny a ešte pred ním otrokársky. Z tejto krízy spoločnosť môže vyviaznúť až vtedy, keď dôjde k všeobecnému pochopeniu, že slobodnou, tvorivou a prosperujúcou spoločnosťou je len spoločnosť, skladajúca sa zo slobodných, tvorivých a prosperujúcich jednotlivcov.
Preto považujem za svoju vlasť Slovensko, a nie Slovenskú republiku.
www.freeborn.antiff.sk
