Niektorí sa prispôsobili a prestali žiť... len existujú ako zvieratá, iní upadávajú, ďalší sa zatrpknutouzavierajú... len naozaj nemnohí našli vlastnú cestu, po ktorej sdôverou v seba... v boha... v život... kráčajú bez najmenšieho náznakustrachu a zatrpknutosti...
Prečo nebyť ako oni? Prečo strácať čas obmedzenou životnou realitoukdesi tam vonku, keď máme k dispozícii vlastný nekonečný vnútornývesmír? A záleží len a len na nás, ako si ho vyfarbíme... akú atmosféruv ňom vytvoríme... koľko svinčíku si doňho sami nanosíme a koľko ho v ňom strpíme...
Náš vnútorný vesmír je miesto, kam nedosiahnú kradmé ruky, kam nemusímevpustiť jedovaté slová... a myšlienky o bolesti a utrpení... teda aknechceme...
To je skutočný význam slova ANARCHIA.
A preto som presvedčeným anarchistom!
...a voľakedy bolo veselšie
Lenže kto je na vine za náš dnešný smútok, za našu večne zamračenú vnútornú oblohu? Len a len my sami... Akosi sme zabudli žiť, smiať sa sami na sebe a vlastných trapasoch... sami seba a všetky tie tiene a odlesky zrkadla, ktoré nazývame životnou realitou, berieme nezdravo vážne... Tu sa trasieme pred tým, tam pred oným... do cizích věcí nevměšujeme se, a ještě méně vlastne do těch vlastních... dali nám nové postroje a ač nás chomout pálí, zaujímame postoje, místo abychom stáli...