Volebné programy väčšiny strán ako keby prešli cez kopirák. Skoro všetci chcú v prvom rade pomáhať ľuďom.
Na prvý pohľad to vyzerá výborne. Veď kto by nechcel akú – takú pomoc? Ako obyčajne, má to však jeden háčik. Naši majstri v sľubovaní nám zvyčajne nepovedia plnú pravdu. Ide v podstate o to, za akú cenu táto pomoc ľuďom bude.
Každú pomoc totiž musí niekto zaplatiť. Líši sa to iba že kto a kedy. Niektoré pomoci zaplatia všetci, teda aj tí, ktorým pomáhame, niektoré budú platiť naše deti ešte možno desaťročia. O tom, že často pomáhame aj tým, ktorí to vôbec nepotrebujú, je škoda hovoriť.
Pritom najlepšia pomoc všetkým by bolo upratanie našej Slovenskej republiky. Veď keď sa na to pozrieme trochu zvrchu, celý náš štát smeruje riadne dole kopcom. Napríklad železnice staviame oveľa pomalšie ako pred 150 rokmi, keď mali robotníci len lopaty, krompáče a vozy s koňmi. Je celkom bežné, že to, čo sme postavili ešte nie tak dávno opravujeme, alebo búrame (v Bratislave Slovenská národná galeria a Istropolis).
Hocičo chceme na úradoch vybaviť, je stále komplikovanejšie a komplikovanejšie a samozrejme to trvá dlhšie a dlhšie. A pritom každý úradník má na stole počítať. Na začiatku ich masového využívania sme si mysleli, že to prácu mnohých uľahčí a zjednoduší. Bohužial to vyzerá tak, že sa stal pravý opak. A to sa tu veľmi nechcem zmieňovať o korupcii pri objednávaní softvéru a strate miliárd zo štátneho rozpočtu. Nič v zlom, ale napríklad systém Slovensko.sk ja volám katastrofa.sk. A mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej.
Vráťme sa ale na začiatok. Ak by systematicky správne fungovala naša republika, nebolo by treba vymýšlať kadejaké nesystematické pomoci.
Ideálna ekonomika by mala byť taká, ktorá funguje bez akýchkoľvek dotácií. V samej podstate je každá dotácia nesystematická, lebo ju dostane len niekto, ale nikdy nie všetci zainteresovaní. V súčasnej Európe je to asi utópia, lebo nežijeme v uzavretej bubline. Ale aj tak by sa aj na tomto poli dalo veľa urobiť.
Čo takto použiť aspoň časť z miliónov v pláne obnovy na takéto skutočne systémové zmeny? Poriadnym auditom by sa určite zistilo, že nepotrebujeme všetky štátne inštitúcie, ušetrili by sme množstvo úradníkov a samozrejme miliónov v rozpočte. A tak ďalej, a tak ďalej.
V mnohých prípadoch by sa stačilo poobzerať do zahraničia, kde to často funguje oveľa lepšie.
Takže stále čakám, kým sa niektorá napríklad tzv. pokroková strana obuje aj do tejto témy.
