Keďže sú stále drahšie ako automobily klasické, aj keď zoberieme do úvahy ich nízke prevádzkové náklady, hlavnou motiváciou ich nákupu je ekológia. Dokonca aj uznávaní ekológovia, ako napr. na Slovensku Juraj Mesík, ich pokladajú za technológiu budúcnosti.
Je to však naozaj tak? Je jasné, že počas prevádzky neprodukuje elektro auto žiadne spaliny. Potiaľ by bolo všetko krásne. Ale ako to vo väčšine prípadov býva, po hlbšej analýze to už až také krásne nie je. Klúčovým totiž nie je nulová produkcia emisií počas prevádzky, ale celková produkcia emisií, teda aj počas výroby elektrickej energie. A tá už vôbec taká ekologická nie je.
Za minulý rok bolo v krajinách OECD, kam patríme aj my, 60,8 % elektriny získanej spaľovaním uhlovodíkov, teda uhlia, ropy a plynu, 18 % v jadrových elektrárňach, 12,9 % v hydrolektrárňach a 8,2 % pomocou alternatívnych zdrojov, čo sú solárne a veterné elektrárne.
O ekológii pri výrobe elektriny v jadrových reaktoroch by sa tiež mohli viesť dlhé debaty. Stačí spomenúť jadrové katastrofy ktoré tu boli a do budúcnosti sa nedajú vôbec vylúčiť, ale aj problémy s uložením jadrového odpadu, ktorého sú obrovské množstvá.
Je teda jasné, že až približne 80 % elektriny je produkované vôbec nie takým čistým spôsobom. Akurát, že spaliny nie sú pri cestách, ale pri elektrárňach. Inými slovami, súčasná technológia elektromobilov je vlastne len krokom z blata do kaluže. A my na Slovensku, ktorí si ešte priplácame na výrobu prakticky tej najšpinavšej elektriny v Novákoch a blokujeme výrobu z alternatívnych zdrojov, by sme mali elektro autá rovno zakázať.
Po technickej stránke sa ako schodnejšia alternatíva javí využitie vodíka. Na výrobu vodíka tiež potrebujeme elektrickú energiu. Čo je však obrovská výhoda, vodík môžeme, na rozdiel od elektriny, skladovať. Vodíka ako vedľajšieho produktu priemyselnej výroby je v súčasnosti vo svete prebytok. Ak by sa ten ďalší vyrábal z alternatívnych zdrojov, proces by bol takmer ideálny. Navyše by odpadli problémy so zdĺhavým nabíjaním a s limitovaným dojazdom.
