Ako dlho kríza potrvá? Asi tak dlho, kým sa neodstráni bublina spôsobená nákupmi na dlh. To, čo bolo na dlh sa musí vyčerpať, až potom sa výroba začne opäť zvyšovať. Produkcia teda musí na určitú dobu značne poklesnúť.
Vrátime sa po tomto čase do pôvodných koľají? Asi na dlhú dobu nie, lebo snáď pochopíme, že život na dlh je dlhodobo neudržateľný a vedie len k ďalším krízam.
Čo teda robiť? Pripraviť sa na to, že skutočná výroba musí poklesnúť. Ilúzia a snaha o prežitie napr. všetkých automobiliek je zrejme pochybná. Tak isto, ako rôzne vládne akcie na podporu nákupu. Krízu totiž len prehĺbia a predĺžia.
Už dávno sme v situácii, keď nie je problém viac vyrábať, ale viac predávať. Nie tak dávno pracovali naši rodičia 6 dní v týždni. Produktivita zásluhou technického pokroku však stále rastie. Dnes je v každej kancelárii počítač, výroba beží z veľkej časti s pomocou robotov a automatov. Preto sa vraciam k titulku. Nestačilo by pracovať len 4 dni? Alebo napr. 6 hodín denne? Veď mnohé veľké firmy to už robia.
Predpokladá to samozrejme zníženie príjmov domácností. Ale sedieť doma jeden deň a brať napr. 90 % z pôvodných príjmov by vyriešilo hroziacu a rastúcu nezamestnanosť. Pre každú krajinu by to bolo lepšie, ako trvalá 20 % nezamestnanosť. Aj tak totiž nikto iný ako my, obyčajní ľudia, túto krízu nezaplatí. Otázka je len ako, kedy a za akú cenu.
