Dalo by sa síce povedať že neskoro, ale aspoň sa to rozprúdilo a niečo sa aj začína diať..
Bohužiaľ ale klimatická zmena nie je to jediné, čo v blízkej budúcnosti ohrozuje ak nie hneď našu existenciu, tak aspoň prežitie normálneho počtu ľudí za akých – takých podmienok.
Prvým ďalším takýmto nebezpečným faktorom je vysoké čerpanie prírodných zdrojov, či už sú to uhľovodíky alebo iné nerasty. Ich čerpanie umožnilo rozvoj technológií a s tým spojenej životnej úrovne. Došlo tiež k výraznému rastu populácie. Pri malom zamyslení je to však problém ekonomický.
Príroda po milióny a niekedy aj miliardy rokov separovala rôzne materiály na zemskom povrchu. Vznikli tak ložiská uhľovodíkov (uhlie, ropa, plyn), kovových rúd a iných materiálov. My ich dnes ťažíme a nemusíme za ne nikomu zaplatiť. Ich cena je potom iba cena ťažby plus zisk. Z toho je zrejmé že sú lacné (aj keď sa to mnohým nezdá) a využívame ich v oveľa väčšej miere, ako by bolo potrebné. Naša súčasná činnosť na zemeguli sa teda dá charakterizovať ako ťažba materiálov, výroba kadejakých produktov a následne ich vyhodenie na smetisko. Takto rôzne materiály vlastne premiešavame. Ich ďalšie použitie bude veľmi, veľmi náročné.
Naša súčasná spotreba prechádza do absurdít. Životný cyklus našich spotrebičov sa skracuje. Veľmi nízka je aj životnosť našich stavieb. Z najnovších správ sa zdá, že životnosť mostov na Slovensku je iba 50 rokov a pritom mosty postavené v stredoveku slúžia dodnes. Tiež mnohé budovy si po pár desaťročiach vyžadujú rekonštrukciu. Krásny príklad je budova Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Vydržala iba 30 rokov.
Je tiež otázka, či všetko to, čo kupujeme, aj naozaj potrebujeme. Stačí zájsť do obchodného centra, poobzerať sa dookola a dať si otázku: naozaj toto všetko potrebujeme? Samozrejme, že vôbec nie. Napríklad je normálne a potrebné, aby si priemerný občan Európskej únie kúpil ročne 40 kusov odevov? Alebo je naozaj potrebné používať obaly prakticky na všetko? Často je skutočná cena obalu vyššia ako cena baleného materiálu. Často sa stáva, že veci, ktoré kúpime, je dosť ťažko vybaliť.
V súčasnosti sa rozvíja internetový obchod. Má to však jeden háčik. Keď si kúpim napríklad krabičku liekov v lekárni, strčím si ju do vačku a idem domov. Ak si ju však objednám na internete, nemusím ísť síce do obchodu, ale príde mi zabalená v dvoch krabiciach a kope plastov. A takýchto otázok by sa dalo položiť oveľa viac. A pritom už dnes vieme, že nepotrvá dlho a zásoby nerastných materiálov sa pomaly začnú vyčerpávať.
Boj proti klimatickej zmene zrejme zachráni ešte tú časť uhľovodíkov, ktoré sme nestihli vyťažiť a vyčerpať. Ale na náš konzumný spôsob života toho potrebujeme oveľa viac. Vieme, že zásoby niektorých bežných kovov a prvkov vzácnych zemín už nie sú ďaleko od vyčerpania. A čo bude potom? S tým si dnes zjavne nikto hlavu neláme. Už len fakt, že nerastné zásoby sa tvorili milióny rokov a my ich za povedzme pár stoviek rokov, čo je vlastne v porovnaní s tvorbou okamih, zničíme, je žalostný. Veď je to len maličký zlomok z histórie našej planéty a vôbec pritom nemyslíme na budúce generácie.
Nedávno dosiahol počet ľudí na Zemi 8 miliárd. Hneď sa objavili správy, že sa nárast počtu obyvateľov zastaví niekde medzi 10 a 11 miliardami a že uživiť ich nebude problém, poľnohospodárstvo to zvládne. To je možno pravda, ale zase sa zabúda na jeden dôležitý fakt. K poklesu pôrodnosti predovšetkým v Afrike a juhovýchodnej Ázii dôjde až potom, keď sa zvýši životná úroveň miestnych obyvateľov. Tá sa však zvýši až potom, keď sa budú mať lepšie, teda stúpne ich spotreba. Výsledok bude ešte rýchlejšie vyčerpanie prírodných zdrojov.
Príroda si doteraz poradila so všetkými nástrahami a tragédiami. Je teda vysoko pravdepodobné, že si poradí aj s vyššie uvedenými problémami. Je len otázka, za akú to bude cenu.
