Keby nebolo kríz, neboli by sme tu ani my. Sú to krízy a tragédie, čo urýchľujú vývoj celej prírody, nielen našej civilizácie. Keď víchrica vyvráti kus lesa, narastie tam neskôr les odolnejší. Teda pokiaľ sa do toho nezamontujeme my a v snahe o nápravu tam nezačneme napríklad vysádzať nové stromčeky do pekných pravidelných štvorcov. Takýto nový les spravidla odolnejší nie je. Príroda je z tohto ohľadu dokonalá. Doteraz vždy našla riešenia a celý svet nás obklopujúci sa neustále vyvíja.
A podobne je to aj s terajšou našou krízou. Bola zapríčinená ľudským zlyhaním a týka sa našej civilizácie. Určite je nepríjemná, pre niekoho menej, pre niekoho viac. Našim cieľom by ale malo byť, aby sme z nej vyšli odolnejší, aby sa neopakovala a aby sme sa jej zbavili čo najskôr. A aby sa to stalo, musí to, čo bolo choré zaniknúť. Ináč nemôže vzniknúť nič nové, lepšie.
Mnohé banky a iné finančné inštitúcie porobili kardinálne chyby. Čím dlhšie ich, vážení politici udržujete pri živote (za naše peniaze), tým viac nás poškodzujete. Podobne je to s niektorými automobilkami. Vo svete je dnes nadmerná kapacita automobilové priemyslu. Jeho umelou finančnou podporou, šrotovným a podobnými výmyslami len odďaľujeme riešenie zásadných problémov a znemožňujeme rast toho, čo je zdravé. Je predsa jasné, že selektívnou podporou len niektorých odvetví sa kríza len predĺži.
Môžeme si tiež položiť otázku: Čo bude ďalej, keď súčasné opatrenia nepomôžu a kríza bude pokračovať? Podporovať takto celú ekonomiku sa predsa nedá, to by skrachoval každý štát.
V oslovení som to asi trošku prehnal. Ale aj tak by sme sa mali držať sedliackeho rozumu. Ak nejaké zmeny, tak systémové, čo napomôžu rozvoju ekonomiky ako celku. A nechajme ekonomiku, aby sa s krízou vysporiadala sama. To je totiž jediná záruka, že to bude rýchlo a kvalitne. A po tom snáď všetci túžime.
