Takže v prvom rade, ďakujeme študenti. Vytrvali ste, a aj keď na akcie neprišli stotisíce, ukázali ste režimu jeho pravú tvár. Treba tiež poznamenať, že aj v 89-tom to boli študenti, ktorí urobili poslednú dieru do potápajúcej sa lode socializmu.
Ďakujeme aj Vám, Robertovia. Robertovi I za to, že sa nepoučil z prezidentských volieb a neúnavne útočil, často úplne paradoxne, na prezidenta. Zdá sa, že keď sa v škole učilo o poučení, asi bol na nejakej zväzáckej akcii. Tiež nedá sa nič robiť, ale mnohým sa otvárajú oči pri porovnaní jeho megalomanských sľubov a neskorších skutočných výsledkov. Zoznam by presiahol povolený rozsah tohto blogu.
Robertovi II, že svojou suverénnou aroganciou (ktorá je určite na niečom založená, veď časom sa to dozvieme), ktorá je v príkrom rozpore s nespočetnými kauzami, postupne otvára ľuďom oči. Je to jedným zo základných pilierov našej nedeľňajšej radosti.
Andrej a Béla, aj Vám ďakujeme. Okamžitým uprednostnením kadejakých kšeftíkov pred dovtedajšími skalopevnými zásadami ste nám mnohým otvorili oči a ukázali, o čom Vám v politike vlastne ide.
Ďakujeme aj Vám, pán prezident. Aj keď nie úplne bez šrámov, ale predsa svojim kľudným, ale zásadným postojom prispievate k síce k pomalému, ale dúfam že nezvratnému pokroku našej spoločnosti.
A nakoniec, ďakujeme aj takzvanej pravici. Svojou dohodou ste určite tiež prispeli k radostnému ránu.
