Už vtedy som bol, Ferko, prekvapený, keď si oznámil svoju kandidatúru. Priznám sa, veľmi som tomu nerozumel. Veď bolo dopredu jasné, že Tvoje šance na zvolenie sú prakticky nulové. Myslím si teda, že išlo hlavne o zviditeľnenie vašej KDS.
Pamätám si, ako si voľakedy hovoril, že slovenským prezidentom by mal byť evanjelik. Pokladal som to od Teba, tvrdého katolíka, za štátnicky múdre. Niečo na tomto Tvojom vtedajšom názore asi bude. Veď keď nič iné, minulosť je neúprosná. Keby nebolo Štúra a Hurbana, keby nebolo po nich Štefánika, aj náš najväčší Slovák by asi dnes hovoril po maďarsky a Slovensko by na mape Európy chýbalo. Alebo že by si to hovoril iba preto, že aj my sme evanjelici? To snáď nie! V každom prípade z toho sálala tolerancia.
Pred voľbami som sa netajil, že v prvom kole dám hlas Tebe a v druhom Radičovej. Tebe preto, lebo som si ctil Tvoje zásadné postoje. K nej si síce nájdem výhrady, ale je to prvá naša reálna šanca mať konečne nekomunistického prezidenta a to za to stojí. Navyše, keď u nás má prezident väčšinou len reprezentatívne povinnosti a o tom, že by sa ich zhostila dobre, nepochybujem.
Z Tvojho rozhodnutia akoby sa šírila zatrpknutosť. Chápem, že máš výhrady k SDKÚ. Keď ste boli vo vláde, nechovali sa k vám veľmi férovo. Ale na druhej strane, robili v princípe len to isté, čo ste robili vy predtým DS-ke. V mojich očiach to bol nedostatok tolerancie, či už jedných, alebo druhých. A bez nej sa dopredu nepohneme.
Si už dvadsať rokov v politike, veľa si pre Slovensko urobil a nebolo by dobré, keby si odišiel ako zatrpknutý starec. Veď nie je politika aj o presadzovaní svojich cieľov pomocou kompromisov?
Prosím Ťa preto, dobre sa vyspi, zváž svoje rozhodnutie a príď voliť aj v druhom kole. Dáš tým signál, ktorý, aspoň dúfam, pomôže prebudiť našu síce modernú, ale spiacu mládež.
