Ešte si dobre pamätám, ako nám niektorí politici sľubovali do niekoľkých rokov Švajčiarsko. Teoreticky to neboli až také nereálne sľuby. Veď naši ľudia vôbec nie sú sprostí, nepatríme ani za vyhlásených flákačov, fabriky veľkých zahraničných firiem u nás frčia jedna radosť a mnohí naši sa v cudzine veľmi dobre uplatňujú. Ale obávam sa, že s mamľasmi to nepôjde nikdy.
Problém je že sa tu udomácnil systém, keď po voľbách si víťazné strany(a) dosadzujú svojich ľudí na vedúce pozície v štáte. Nehovorím že úplne všetci, ale podľa doterajších skúseností veľká väčšina z nich sú mamľasi. A aby to nebolo všetko, aj mamľasi v tejto činnosti pokračujú a zamestnávajú svojich známych, kde sa dá. Systém by sme mohli nazývať aj komjatickým.
Tento sytém do veľkej miery znefunkčňuje spústu štátnych a verejných inštitúcií.
Poskočil som od radosti, keď nastupujúca premiérka Radičová oznámila prehodnotenie činnosti štátnych a verejných organizácií. Bohužiaľ, ostalo len pri tomto oznámení. Skončilo sa to totálnym fiaskom.
Čo je však asi najhoršie, mnohí mamľasi sú učenliví. Neostanú iba pri vajataní na čele svojej firmy, ale dajú sa do "podnikania". Jeden chudák predá pozemky pod objektom verejného záujmu a čo bude ďalej ho nezaujíma, druhý zakúpi mnohokrát predražený informačný systém, tretí prenajme predražené limuzíny, atď, atď. Ak by sa toto všetko podarilo niekomu sčítať, užasli by sme.
Mamľasovstvo má ešte jednu nepríjemnú vlastnosť. Keďže mamľasi majú kopu známostí hore, aj keby niekto naozaj chcel, tento systém tak ľahko nerozbúra.
Za našu dvadsaťročnú históriu sa nám tu vystriedali všelijaké vlády. Populisticko-nacionálne, pravicovo-ľavicové, ľavicovo-nacionálne-populistické, pravicové, ľavicové. Ak keď ich ekonomický prístup bol a je rozdielny a teda pozitívnejší a negatívnejší pre krajinu, dovoľujem si tvrdiť, že mamľasizmus tu stále pácha najväčšie škody.
Správy o výčinoch mamľasov máme v médiách takmer denne. V drvivej väčšine prípadov to však nadriadený orgán, polícia alebo prokurátor ukončí známou vetou: nebol porušený zákon. Že z našich vrecák odtieklo bez toho, aby sme získali patričný prospech (čo sa dá po slovensky nazvať aj krádež), to akosi nikomu nevadí. A čo je najhoršie, ani tým, ktorí to nakoniec pocítia najviac.
Horeuvedeným som sa nechcel dotknúť šéfov odborne zdatných a poctivých. Určite takí existujú, len to vyzerá tak, že už sú v menšine.
