Začnem však naoko úplne od veci. Pred 150 rokmi dokončili stavbu Košicko – Bohumínskej železnice v dľžke 340 kilometrov. Stavba , aj keď treba pripustiť že jednokoľajky, trvala 3 roky, pričom tam bolo viacero tunelov a mostov. Keď si uvedomíme, že robotníci mali iba lopaty, krompáče a kone s vozmi, zdá sa nám to dnes neuveriteľné. Veď dnes nám trvá 3 roky len rekonštrukcia 20 – 30 kilometrov trate, pričom máme k dispozícii všetku možnú mechanizáciu.
Ďalší príklad, s ktorým mám osobné skúsenosti, je už z poslednej doby. Vybavoval som stavebné povolenie cca pred 25 rokmi a jedno ďalšie vybavujem teraz. Nedá sa porovnať, o čo je to teraz zložitejšie.
Tretí príklad sú svedectvá niektorých našich novodobých emigrantov, ktorí sa nedávno vrátili na Slovensko. Takmer unisono spomínajú, o čo jednoduchšie sa veci vybavujú napr. v Kanade, Škandinávii a podobne.
Je teda naprosto zrejmé, že právna situácia, organizácia nášho života a s ňou spojené naše aktivity sa komplikujú a komplikujú, pričom mnoho z toho vôbec nie je nevyhnutné.
Vráťme sa však k našim voľbám. Už teraz nám strany a hnutia sľubujú kadečo, len nie to, čo je podľa mňa, ak sa chceme mať v budúcnosti lepšie, to hlavné. Je to celková oprava riadenia našej Slovenskej republiky. Týka sa to ako štátnej, tak aj miestnej správy. Inými slovami by to na začiatok chcelo jeden generálny audit a potom samozrejme snahu veci korigovať.
Bohužiaľ, súčasný trend je stále presne opačný. Prím hrá pomoc ľuďom a sľubovanie kadečoho, čo je v podstate len ďalšie zadlžovanie nás a našich detí. Ak to takto pôjde ďalej, podvyživené zdravotníctvo, školstvo a tiež nízkopríjmové skupiny na tom budú len horšie a horšie a Slovensko sa bude v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami len ďalej a ďalej prepadať.
Je pravda že SaSka sa o niečo snažila, z celkového pohľadu sú to však len kvapky v mori. Dúfam teda, že sa predvolebné, ale aj povolebné ľady pohnú aj týmto smerom.
Veď stačí sa poobzerať dookola. Postavili sme dve dialnice, ale na mieste kde sa križujú sa akosi zabudla vybudovať aj križovatka. To by už snáď mohlo vojsť aj do dejín svetového humoru. Takisto nie sme schopní ani míňať eurofondy a musíme ich čím ďalej tým viac vracať. Stále nám utekajú študenti a mladí odborníci a vôbec to nevyzerá, že by sa tento tred spomaľoval.
Takže, ako sa hovorilo kedysi za socializmu, súdruhovia, takto ten socializmus nevybudujeme.
