Číslo 3
Hodina češtiny, študent štvrtého ročníka odboru český jazyk, univerzita v Kórei:
Učiteľka: „Jak se jmenujete?"
Študent: „ ..."
Áno, správne. Študent štvrtého ročníka odboru český jazyk, na univerzite v Kórei nevie odpovedať.
Na konci semestra som mu napísala C (známky sú A+, A, B+, B, C+, C, D+, D a neprešiel). Neskôr som dostala od daného študenta e-mail, v ktorom ma prosil o lepšiu známku.
Číslo 2:
Idem po chodbe univerzity. Oproti mne kráča kórejský študent. Zrazu zachrčí a odpľuje si priamo na podlahu školy.
Číslo 1:
Sedím v medzimestskom autobuse. Nastúpi slečna nahodená v saténovej blúzke, čiernej minisukni, vysokých opätkoch a imitáciou kabelky od Chanela, s dokonalým mejkapom na tvári. Sadne si na sedadlo cez uličku, zachrčí (uznávam, že trochu potichšie ako študák z čísla 2) a odpľuje si rovno pod sedadlo pred sebou.
A bonus k tomu.
Reštaurácia.
Hosť: "Čučoriedkové palacinky s čokoládovou polevou."
Čašníčka (lámanou angličtinou): "Čučoriedkové palacinky podávame len s čučoriedkovou polevou, prepáčteeeee."
Hosť: "Ale ja chcem čokoládovú."
Čašníčka: "Tak si dajte banánové palacinky."
Hosť: "Môžete mi priniesť čučoriedkové palacinky bez polevy?"
Čašníčka: "Okej."
Hosť: "A v poháriku čokoládovú polevu."
Čašníčka (so zmäteným úsmevom): "Okej."
(Tým hosťom som, samozrejme, bola ja.)
