Lenže neviem, či nám práve o to ide. Poznám ľudí, ktorí za sebou zhasínajú svetlo, zastavujú vodu, keď si čistia zuby a podobne. Ide im o to, aby ušetrili za energie. Aj ja to robím, naučila som sa to ešte ako decko. Lenže igelitové vrecká a tašky stále používam až príliš často a potom ich vyhadzujem a ktovie, z čoho sa vyrábajú čistiace prostriedky, ktoré doma používam.
Už som stokrát počula, že je lepšie používať obyčajné mydlo, než všetky tie „zázračné" výrobky z reklamy a potraviny je lepšie skladovať v umývateľnej plastovej krabici, ako v igelitovom vrecku, ktoré sa potom hneď vyhadzuje. Lenže aj ja šetrím len dotiaľ, kým sa mi to „oplatí" a dokým na to netreba priveľa mojej energie alebo peňazí. Napríklad, hybridné autá sú drahé, rovnako aj solárne panely na strechu.
Keď som však žila v Ázii, plne som si uvedomila, že exhaláty nie sú žiadna sranda a keď som prišla naspäť do Bratislavy, normálne ma zarazilo, že je tu každý deň pekne vidieť oblohu, či už je jasná alebo zmračená. V Soule, napríklad, sa často stane, že ju kvôli smogu nevidíte.
Nielen ja, ale aj iní cudzinci tam mali problémy s ekzémami, kašľom. No výroba áut je jedným z faktorov, ktoré krajinu dostali na ekonomicky vysokú úroveň, a tak sa rodičia síce sťažujú na problémy so zdravím svojich detí, ale aj tak mama a otec naskočia každý deň do vlastného auta a pridávajú sa k ničeniu vzduchu. Ja sa úplne desím toho, že o pár desiatok rokov môžeme na tom byť rovnako, aj keď je to možno ťažko uveriteľné.
Navyše, pozrite sa napríklad na USA. Okrem modifikovaných potravín prispieva k častej obezite amerických detí aj fakt, že tie akoby zabudli, na čo majú nohy. Na kráčanie.
Až teraz, pri vysokých cenách benzínu a nafty, im dochádza, že by možno mohli mať aj autá s menšou spotrebou, prípadne (ak je to možné) sem-tam prejsť nejaké tie metre pešo.
Auto je veľakrát nevyhnutné, ale veľakrát je možné nechať ho zaparkované a radšej sa prejsť.
Dýchať to, čo dýchajú ľudia v niektorých krajinách, je skrátka hnus. Určite to nechcem pre svoje deti.
