Tekutinová záhada

Ja si zo sebou do lietadla vždy beriem krém na ruky, krém na tvár, zubnú pastu, fľaštičku s majkapom a parfém. To máte päť.Nádobky musíte dať do plastového vrecka a pri bezpečnostej kontrole vybrať z tašky a ukázať.
Vo Frankfurte som mala pri sebe ešte dva parfémy navyše z duty free shopu. Mladý policajt skontroloval objem a pochválil voňavku, ktorú som niesla pre kamarátku. Po presvietení môjho kufra sa druhému chlapíkovi niečo nezdalo a požiadal ma otvoriť ho. Vysvitlo, že som v ňom mala tri malé fľaštičky s vitamínmi. Mali asi 20 - 30 ml.
V Osake trvalo mladej Japonke asi päť minút nájsť popis objemu na kréme, ktorý som kúpila mame. Všetci však poctivo kontrolovali, kontrolovali a kontrolovali.
Nedávno som však letela cez Dohu v Katare. Poslavila som sa do radu na preskenovanie mojej batožiny. Ešte predtým som vybrala z tašky dve 100 mililitrové fľaštičky a ukázala som ich chlapíkovi pred skenerom. Mávol rukou, že ich mám ukázať kolegom za vstupom. Dala som ich teda naspäť do tašky očakávajúc, že skenujúca policajtka si všimne nádoby v batožine a bude ich chcieť skontrolovať. Nestalo sa tak. „Chcete sa pozrieť do tašky?" spýtala som sa pre istotu. „Nie, to je v poriadku," a aj ona mávla rukou.
Prekvapilo ma to, lebo sa mi to ešte nikdy nestalo ale nakoniec som sa sama pre seba zasmiala. Ak takto kontrolujú každého, ešte nakoniec vyletíme do vzduchu? Lenže toto je doména fanatikov z Blízkeho východu. Znamená to, že blízkovýchodná letecká spoločnosť sa podobného útoku neobáva? Alebo si skôr uvedomili, že celá tá tiráda s tekutinami je vlastne veľká hlúposť?
Neviem. Ale možno sa im skrátka nechcelo. To by bol ten najhorší prípad. Ale aj keď som v 2006 letela do USA, bola som prekvapená, ako rýchlo ma odbili colníci. Zabratí do konverzácie na mňa vlastne ani nepozreli a mávnutím rukou ma poslali na pôdu Spojených štátov amerických.
Len my v Európe kontrolujeme, kontrolujeme a kontrolujeme. A dobre aj tak.