Pre väčšinu z nás je najjednoduchšie a najprirodzenejšie pozrieť sa na niekoho ako Michael a nazvať ho kreatúrou, monštrom. Alebo sa pozrieť na feťáka na ulici, na alkoholom zapáchajúceho bezdomovca, pokrútiť nad nimi hlavou a s odporom odkráčať. Prečo porovnávam Michaela s týmito dvoma? Jednoducho preto, lebo si myslím, že za väčšinu problémov v dospelom živote človeka treba viniť detstvo. Rodičov. Výchovu, lásku, porozumenie, ktoré nám dali. Jediný rozdiel medzi Jacksonom a bezdomovcom na ulici je talent a - peniaze.
Jackson raz povedal, že jeho otec mlátil svoje nadané deti za každú chybu, ktorú pri skúškach slávnej súrodeneckej skupiny Jackson Five urobili. Stres, tvrdá práca, tažké detstvo. Samozrejme, priniesli slávu a peniaze, ale urobili z neho veľké decko, človeka, ktorý nikdy nechcel byť dospelý, asi preto, lebo si detstvo nikdy poriadne neužil tak, ako to každé dieťa potrebuje.
Myslím, že aj takto sa treba na Michaela Jacksona pozerať.
Myslím, že takto sa treba pozerať na mnohých, ktorí skončili na ulici, na drogách, s mentálnymi problémami, alebo aj vo väzení. Nemali taký talent ako Jackson (ten bol skrátka výnimočný), nemajú také finančné zázemie (hoci mal 400 milióniový dlh, keď zomrel, predsalen nemusel žiť na ulici).
Viním ich rodičov, ale aj ich ľutujem. Pretože ak je niekto „zlý" rodič, je možné, že aj on mal rodičov, ktorí mu veľa pozitívneho nedali. Tragédia nešťastného detstva sa vlečie z generácie na generáciu. Iba výnimočne sa reťaz pretrhne - ak niekto veľmi, veľmi chce.
