Hoci Izrael tvrdí, že účelom jeho „obranných akcií“ je donútiť obyvateľov Pásma Gazy, aby prestali podporovať Hamas, majú tieto akcie práve opačný efekt. Zúfalé podmienky vedú k zúfalým činom.
Palestínčania, ktorí žijú v utečeneckých táboroch v Libanone, Jordánsku a inde, nemajú ani pas. V týchto táboroch vládne chaos a – áno – teroristi, kvoli ktorým už v Libanone napríklad libanonská polícia nechce do utečeneckých táborov strčiť ani nos. A v takýchto podmienkach tam Palestínčania žijú. Bez právneho poriadku, bez domova, mnohí starší ľudia stále nosia symbolicky na krku kľúč od domu, z ktorého boli vyhnaní a kde teraz pravdepodobne žije už niekoľká generácia Izraelčanov, ktorú odtiaľ už tiež nemožno vyhnať, lebo je to po toľkých rokoch už tiež ich domov.
Prečo palestínskych utečencov ostatné arabské krajiny nechcú? Pre tú istú príčinu, pre ktorú by Poliaci takmer určite neprichýlili všetkých Slovákov, ak by títo boli z územia Slovenska vyhnaní niekým tretím. A chceli by vôbec Slováci asimilovať v Poľsku? Alebo by radšej dúfali, že im ktosi ich domy a pozemky (a ich krajinu) raz predsalen vráti?
Palestínčania, ktorí majú to „šťastie“, že nie sú utečencami, žijú v Gaze a na Západnom brehu. Ako tam žijú, to som už opísala.
Niektorým sa podarí nájsť si prácu v inej arabskej (alebo nearabskej) krajine a dostanú pracovné víza pre celú rodinu, manželku a deti. Keď však deti dovŕšia osemnásť rokov, vízum sa na ne prestane vzťahovať a rodina sa musú rozdeliť – pretože trvalé bydlisko majú v Palestíne (buď v Pásme Gazy alebo na Západnom brehu).
Mnohým Palestínčanom, ktorí pracujú v zahraničí, sa už stalo, že prišli do Gazy navštíviť rodinu a vďaka izraelskej blokáde tam ostali trčať dlhšie ako plánovali. Nikoho v Izraeli nezaujímalo, že sa musia vrátiť do práce alebo na univerzitu.
To, čo opisujem, som si nevymyslela. Počula som to priamo od Palestínčanov, ktorí žijú na Slovensku, ktorí predtým žili v Gaze alebo na Západnom brehu, alebo majú v Palestíne rodinu. Vďakabohu aspoň za tých pár ľudí, ktorí nebudú psychicky poznačení do konca života, zmrzačení, alebo mŕtvi.
(Keďže som bola obvinená z jednostrannosti, citujem redaktorku televíznej snanice MSNBC: "We have been hearing both sides... here is the ambassador of Israel..." (prekl. Prijímame informácie z oboch strán, tu je veľvyslanec Izraela.) To nie je jednostrannosť? A, áno, vypočula som si aj druhú, aj tretiu stranu, zhodou okolností z Libanonu.)