Rozviedla som sa. Život ide ďalej. Mám nový vzťah. Nevravím, že sa znova nevydám.
Hodiny netikajú. A začínam si myslieť, že ani nebudú. Rodina si zvykla.
No a čo? Mám sa začať cítiť menejcenná?
Bohužiaľ, ženy samé majú často hlúpe názory a zakorenené divné predsudky . V akomsi periodiku som napríklad čítala rozhovor s istou slovenskou herečkou, ktorá vyjadrila svoju túžbu mať dieťatko. "Ako každá normálna a zdravá žena túžim po dieťati". Uvedomila si, že ak žena netúži po dieťati, neznamená to, že je nenormálna alebo chorá?
Naozaj je jediná hodnota ženy v materstve? Naozaj nemajú ženy nič iné, čo by si spoločnosť, v ktorej žijú, cenila? Naozaj je naša cena len v tom, ako podporujeme mužov, rodíme deti a ako dobre vyzeráme?
V inom denníku som natrafila na článok o jednej slovenskej ženskej celebrite, o tom, ako sa rozišla som svojím priateľom. Plátok špekuloval, či má niekoho nového, a ak áno, kto to len môže byť, komu ten expriateľ "prenechal to telo"? Naozaj? Telo? Toto je, na čo sú na Slovensku ženy zredukované?
Blbosť. Mnohé ženy majú názory, vedomosti, skúsenosti, intuície. Mnohé sú pracovité, zodpovedné, cieľavedomé, ambiciózne. Môžu reprezentovať krajiny, riadiť podniky, vzdelávať, tvoriť, pracovať vo výskume, a, áno, vychovávať deti - a aj na to treba inteligenciu, odhodlanie, názory. Skrátka, nesúďme. Niekto chce vychovať rodinu, niekto riadiť podnik. Nie sme len telá, nie sme len maternice. Bez ohľadu na to, čo si ktorá žena v živote vyberie, alebo čo sa jej v živote ponúkne, robme to dobre, ale hlavne sa navzájom podporujme, a požiadajme aj mužov v našich životoch, aby nás v tom podporovali. A tiež, dávajme si pozor, čo vypustíme z úst. Najmä ak sme známe herečky, alebo novinári.
