Ak muž povie „nemám problém pomôcť žene s umývaním riadov“, naznačuje tým nevedomky, že umývanie riadov je „ženská“ povinnosť a on jej s ňou láskavo pomáha. Ak ale muž povie jednoducho „nemám problém umyť riady“, naznačuje tým, že umývanie riadu považuje za jednu zo základných aktivít v domácnosti, bez ohľadu na to, či je to „ženská“, alebo „mužská“ povinnosť.
Sexizmus nie je len o tom, ako sa vyjadrujeme, ale aj o tom, ako hodnotíme vyjadrenia iných. Veľa mužov aj žien by pravdepodobne chválilo muža, ktorý „nemá problém pomôcť žene s domácimi prácami“ bez toho, aby si uvedomili, o čom som písala vyššie.
Predstavte si ženu, ktorá povie „pomohla som manželovi pokosiť trávu kosačkou“ versus „pokosila som trávu kosačkou“. V prvom prípade by sa mohlo stať, že manžel by bol považovaný za „zženštelého“, lebo potreboval ženskú pomoc, v druhom by žena riskovala byť označená za „mužatku“ či „lezbu“.
Jazyk nás, bohužial, dokáže zväzovať. Ak si to uvedomíme, otvoríme dvere novým zážitkom. A nehovorím len o mojom obľúbenom odhadzovaní snehu, kamarátovom štrikovaní, či o obľúbenej aktivite môjho ex-manžela – varení.
